Hlavná stránkaBudúcnosť EÚEuro investované na európskej úrovni prináša väčšiu hodnotu

Maroš Šefčovič: Euro investované na európskej úrovni prináša väčšiu hodnotu

Zdroj: ec.europa.eu

(27.01.2011)

Rozpočet EÚ, v súčasnosti nastavený na 1% európskeho HDP, je mimoriadne dobrou cenou, hovorí v exkluzívnom rozhovore podpredseda EK Maroš Šefčovič. Komisia, hoci bude pozorne počúvať členské štáty, si nemieni nechať zasahovať do právomoci legislatívnej iniciatívy v prípade rozpočtového rámca na roky 2014-2020.

Ministri financií rokujú o zvýšení prostriedkov v takzvanom eurovale. Znamená to, že sa očakáva krach ďalších krajín?

Po dlhom čase sme tento rok začali aj s niekoľkými dobrými správami. Portugalsku, Španielsku i Taliansku sa podarilo veľmi dobre predať dlhopisy, odzrkadlilo sa to aj na poklese spreadu pre Belgicko Belgicko je jednou z najhustejšie osídlených krajín s najhustejšou cestnou sieťou v Európe. V hlavnom meste Belgicka, Bruseli, sídli väčšina inštitúcií EÚ, ale aj medzinárodné organizácie, napríklad NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk » viac na www.EuropskaUnia.sk » Sú to prvé náznaky, že úsilie eurozóny prináša svoje ovocie. Napriek tomu je všetkým v Bruseli a Frankfurte jasné, že to nemôže znamenať poľavenie v doterajšom úsilí. Treba sa dostať zo situácie, keď neustále musíme sledovať napätia na finančných trhoch, vyvolávané aj špekulatívnymi obchodmi. Čoraz viac sa diskutuje o riešeniach, ktoré by už ukončili obdobie volatility a o stálom záchrannom mechanizme po roku 2013.

Pozadie

Maroš Šefčovič je v Európskej komisii zodpovedný za medziinštitucionálne vzťahy a administratívu. 

Momentálne sa teda diskutuje o čo najlepšom využití prostriedkov, ktoré už boli do eurovalu sľúbené a o možnostiach jeho posilnenia.  Jedným z dôvodov, prečo sa uvažuje o jeho posilnení, či rozšírení jeho aktivít je,, že ak chceme získať dlhopisy s najvyššou bonitou, ich celková suma bude len 250 miliárd. Nepočítame, že by teraz požiadala o pomoc niektorá ďalšia krajina eurozóny. Chceme však zvýšiť odstrašujúci účinok eurovalu, čo prispeje k vyššej stabilite a obmedzí špekulatívne obchody.

Video: Eurokomisár Maroš Šefčovič o vývoji v eurozóne (EurActiv.sk)

Nemáte povolený javascript alebo máte starú verziu Adobe Flash Playera. Stiahnuť novú verziu

Paralelne prebieha diskusia o takzvanom stálom eurovale...

Pokiaľ ide o obdobie po roku 2013, rámci rokovaní sme dosiahli významný pokrok. Máme dohodu o texte zmeny Lisabonskej zmluvy, ktorý musí prejsť konzultačným procesom v Európskom parlamente a Európskej centrálnej banke a celý proces by sa mal ukončiť definitívnym schválením na marcovom summite. Máme tiež definovaný základný rámec budúceho mechanizmu – zapojenie súkromného sektora, zahrnutie klauzúl o kolektívnom postupe, čo znamená, že pri ťažko vymáhateľných dlhopisoch bude možné zvolať stretnutie veriteľov, aby aj oni niesli finančnú zodpovednosť za príslušnú pôžičku. Ak k tomu pripočítame všetky opatrenia zavádzané v záujme posilnenia makroekonomickej stability, verím, že tento rok bude rokom stabilizácie. Predĺženie splatnosti, zmena úrokovej miery, či tzv. haircut, čiže reštrukturalizácia dlhu -  to všetko sú opatrenia, s ktorými sa pri novom systéme počíta.

Ako vnímate verejné špekulácie ministrov financií, či lídrov krajín eurozóny, že sme mali nechať Grécko Grécko vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji - po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74) a až potom vytvorenie parlamentnej demokracie.viac na www.EuropskaUnia.sk »či Írsko Írsko patrilo medzi najchudobnejšie krajiny Európy, vďaka viacerým špecifikám však dokázalo plne využiť výhody členstva a dostať sa na ekonomicky medzi špičkových európskych hráčovviac na www.EuropskaUnia.sk »skrachovať, že sa pôžičkami zvyšuje morálny hazard, či prípadne, že je bankrot týchto štátov skôr či neskôr nevyhnutný?

Aj v našej komunikácii by sme sa mali jednoznačne zamerať na to, aby sme minimalizovali alebo úplne odstránili špekulácie, ktoré sú takýmito komentármi vyvolané. Volatilita naozaj prispieva k tomu, že sa zhoršujú podmienky, za ktoré môžu členské krajiny predávať dlhopisy, čím sa stabilizácia európskych ekonomík zbytočne predražuje. Všetky kroky v tomto procese sú schvaľované spoločne. V rámci rokovaní existuje dostatočný priestor na diskusiu a preto, keď sa príjme kolektívne rozhodnutie, mali by sme ho všetci podporovať.

Opakovaniu podobných kríz má predchádzať aj prebiehajúca regulácia finančného sektora. Komisia prichádza s ďalším balíkom opatrení. Čo bude obsahovať?

Naše úsilie je naozaj viacúrovňové. V prvom rade sa zameriavame na zodpovednejšiu fiškálnu politiku členských krajín. Vzhľadom na demokratický volebný cyklus je pre krajinu často ťažké dosiahnuť to, preto je systém obohatený o kolektívny prvok. Začali sme tzv. európsky semester, Komisia diskutuje bilaterálne s členskými krajinami o národných reformných plánoch a tlačí na rýchlejšiu konsolidáciu, znižovanie deficitov. Po prvýkrát budú ministri financií spoločne diskutovať o tom, akým spôsobom sú stavané individuálne národné rozpočty. Vzniká otvorený priestor na diskusiu, ministri si budú môcť navzájom komentovať konsolidačné úsilia a stavbu národných rozpočtov. Verím, že výsledky diskusie a odporúčania, ktoré zaznejú z úrovne EÚ, budú dôležitým informačným zdrojom pre národné parlamenty. Pretože tie v konečnom dôsledku rozpočty schvaľujú.

Na druhej strane, ani najlepšie úsilie na národnej úrovni nedokáže vyriešiť všetky problémy vznikajúce na obrovskom finančnom trhu. Jeho hodnota sa pohybuje v triliónoch dolárov, a vzdorovať mu nedokáže úplne ani európska, či americká ekonomika. Priveľká voľnosť tohto sektora nás priviedla k anomáliám, ktoré sme museli nákladne riešiť. Preto prichádza séria regulatívnych opatrení, ktorá dostane finančný sektor pod väčšiu kontrolu, zvýši jeho transparentnosť. Od 1. januára 2011 začali fungovať tri nové agentúry, ktoré majú skvalitniť dohľad nad bankovými operáciami, operáciami na trhu s cennými papiermi, a lepšie kontrolovať obrovský kapitál v poisťovníctve. Prijali sme prvú reguláciu pre hedžové fondy, pracujeme na systéme lepšieho monitoringu práce ratingových agentúr, ktoré boli tiež často v konflikte záujmov.

Prejdime k jednej citlivej politickej otázke. Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »skúma súlad viacerých maďarských zákonov s európskou legislatívou. K čomu to môže viesť?

V Komisii si uvedomujeme, že polrok maďarského predsedníctva bude pre Európu mimoriadne dôležitý. Práve sme začali európsky semester, na stole je balíček komisára Olliho Rehna, kľúčový pre zavedenie nového systému ekonomického riadenia v EÚ, čaká nás mnoho ďalších opatrení, ktoré chceme počas maďarského predsedníctva uviesť do života čo najrýchlejšie. Spolupráca medzi Komisiou a maďarským predsedníctvom je veľmi úzka a pozitívne sme hodnotili expertnú pripravenosť Maďarska.

Na druhej strane, Komisia musí plniť svoju funkciu strážcu zmlúv. Keď dostaneme nejaký podnet na preskúmanie súladu prijatej, či pripravovanej legislatívy členských krajín s európskymi normami, je našou povinnosťou to urobiť. V otázke mediálneho zákona, krízového zdanenia, aj niektorých ďalších sme dostali podnety z odborných združení, či od skupiny viacerých  významných európskych firiem. Komisia ich musí prešetriť. Vo všetkých prípadoch sme konali veľmi rýchlo a štandardným postupom. Prvou fázou je konzultácia, v ktorej chceme oficiálny text sporných zákonov. V prípade mediálneho zákona sme ho dostali len pred pár dňami. Následne legislatívu preštudujeme a zašleme list, v ktorom budeme žiadať vysvetlenie problematických častí. Na základe odpovede sformuje Komisia stanovisko. Môže požiadať o odstránenie nedostatkov. Ak nedosiahneme dohodu, nasleduje ďalší krok -  zaslanie tzv. odôvodneného stanoviska, až eventuálne konanie pred Súdnym dvorom EÚ. Takýchto konaní je však pomerne málo. Vo väčšine prípadov dospejeme k dohode a pred súdom tak končí len asi 2% všetkých sporov. V tomto kontexte dúfame, že sa nám podarí vyriešiť problémové otázky vo vzťahu k Maďarsku.

Bude mať tento proces nejaké dôsledky na priebeh maďarského predsedníctva?

Budeme sa to snažiť striktne oddeliť od fungovania a priorít maďarského predsedníctva, a verím, že taký istý postoj bude mať aj maďarská strana. Sporné otázky budeme riešiť štandardnou procedúrou. Pred pár dňami sme odoslali prvú analýzu mediálneho zákona, do konca januára budú odoslané aj analýzy ostatných sporných otázok. Striktne to však budeme oddeľovať od agendy predsedníctva, ktorá je mimoriadne dôležitá.

Súčasťou agendy sú aj prístupové rokovania s Chorvátskom. Očakávate, že sa ich podarí počas tohto polroka ukončiť?

Môžem potvrdiť, že na všetkých rokovaniach, ktoré viedla Komisia s maďarskou vládou, figuroval prístupový proces Chorvátska ako jedna z hlavných priorít. Chorvátsko Chorvátsko je jednou z bývalých juhoslovanských republík, vojnou poškodená ekonomika sa však rýchlo zotavuje aj vďaka príjmom z turistického ruchu a zahraničným investíciám.viac na www.EuropskaUnia.sk »uzavrelo 28 z 35 kapitol a na základe našich analýz je možné dosiahnuť rýchly pokrok aj v otázke poľnohospodárstva, rybárstva, či regionálnej politiky. Kapitola Rozpočet sa negociuje ako posledná, pretože závisí od predpokladaného dátumu vstupu. Ostáva ešte uzatvoriť veľmi zložité kapitoly, ako Hospodárska súťaž a hlavne to, čo môj kolega, komisár Štefan Füle, označuje za „kapitolu kapitol“, teda kapitola 23, Súdnictvo. To znamená došetrenie vojnových zločinov, problém korupcie, boj s organizovaným zločinom, kde od chorvátskej strany ešte očakávame dosť veľké úsilie. Cieľ Chorvátska i maďarského predsedníctva uzavrieť všetky kapitoly počas tohto pol roka vnímame ako ambiciózny, no legitímny. Jeho naplnenie je najmä v rukách chorvátskej vlády, ktorá pozná výhrady európskych inštitúcií. Verím ale, že aj v najťažších kapitolách dosiahneme pokrok, ktorý nám umožní rokovania uzavrieť v tomto polroku.

Minulý rok počas riešenia krízy v eurozóne ustúpila do pozadia otázka budúcoročného rozpočtového rámca. Otvoril ju britský premiér ešte na jeseň minulého roku. Kam by sa mala táto diskusia posunúť tento rok? Očakávajú sa záverečné rozhodnutia pokiaľ ide o celkovú výšku rozpočtu a jeho štruktúru?

Máte pravdu, bude to téma, ktorá bude dominovať v diskusiách najbližšie dva roky. Vedieme diskusie ohľadom celkovej filozofie pre budúcoročný rámec, čiže akým spôsobom sa nám podarí najlepšie ho prepojiť so stratégiou EÚ 2020 a akým spôsobom by sme ho mali nastaviť. Možnosti sú dve – zotrvať na modeli klasického sedemročného rámca, resp. model päť plus päť rokov, čo by na jednej strane predĺžilo plánovacie obdobie a zároveň by to umožnilo novej Komisii a Parlamentu zosúladiť rozpočtové obdobie s politickými prioritami novozvolenej Komisie a novozvoleného Parlamentu. Diskusie v tomto smere budú intenzívne. Komisia má ambíciu predložiť konkrétny návrh pre viacročnú perspektívu koncom júna, to znamená, že poľské Predsedníctvo Úlohou predsedníckej krajiny je predovšetkým organizovať prácu Rady v jej jednotlivých konfiguráciách a reprezentovať Úniu navonok. Poradie predsedníctiev bolo naposledy určené Rozhodnutím Rady z 1. januára 2007. podľa neho by Slovensko malo prebrať túto funkciu v druhej polovici roku 2016.viac na www.EuropskaUnia.sk »bude mať veľmi zodpovednú úlohu s cieľom nastaviť diskusiu tak, aby sa tejto otázke mohli venovať členské štáty vo všetkých formáciách Rady. Podľa ideálneho scenára by sa rokovania o novom rozpočtovom rámci ukončili počas dánskeho predsedníctva v roku 2012.

Pokiaľ ide o diskusiu, ktorú odštartoval britský premiér počas októbrového summitu, jeho názor rovnako ako aj názor ďalších lídrov, ktorý odznel v liste zaslanom Komisii, v súčasnosti študujeme.  Názory členských krajín sú pre nás veľmi dôležité, lebo rozpočtový rámec sa v konečnom dôsledku bude schvaľovať konsenzom. V súčasnosti však považujem za dôležité nevytvárať politicko-právne konštrukcie, ktoré by nejako obmedzovali právo Komisie na legislatívnu iniciatívu predložiť rozpočet. My budeme všetkých aktérov veľmi pozorne počúvať, pristúpime k tomu s veľkou zodpovednosťou a návrh, ktorý predložíme koncom júna, bude návrhom kolektívnym, za ktorým si Komisia bude stáť.

Znamená to, že Komisia sa nebude nijakým spôsobom obmedzovať žiadosťami o nezvyšovanie rozpočtu alebo o jeho limitovanie nad určitú hranicu?

My chceme dať na stôl rozpočet, ktorý bude realistický. Určite sa nenecháme uniesť úvahami o tom, čo všetko by sa dalo urobiť, keby sme žili v  ideálnom svete bez rozpočtových limitov. Určite si veľmi dobre uvedomujeme, v akej situácii momentálne sme. O konkrétnych limitoch by som nerád diskutoval, lebo to obmedzuje našu právomoc legislatívnej iniciatívy, ale veľmi pozorne vnímame realitu a vieme, cez aké zložité šetriace obdobie jednotlivé členské krajiny prechádzajú. Argumentácia Komisie bude postavená na tom, že euro, ktoré sa investuje do európskych projektov, prináša oveľa viac pozitív a oveľa väčšiu hodnotu, ako keď sa investuje na úrovni národnej. Vidíme to každý deň pri riešení celoeurópskych problémov, či sa to týka energetickej infraštruktúry, kybernetickej infraštruktúry, či otázok potravinovej bezpečnosti . Myslíme si, že zvyšujúca sa globálna váha nových hráčov, či už prichádzajúcich z Latinskej Ameriky alebo z Ázie, jednoznačne potvrdzuje, že Európa musí omnoho výraznejšie vystupovať ako kontinent, lebo len vtedy budeme platným hráčom a účastníkom diskusie. Na tomto chceme postaviť našu filozofiu a veríme, že to bude akceptované. Rozpočet v súčasnej podobe približne 1% európskeho HDP,  je mimoriadne dobrou cenou, ktorá prináša späť vysokú pridanú hodnotu a ja dúfam, že to politickí lídri v diskusiách, ktoré budeme mať, ocenia.

Snaha zamerať rozpočet na stratégiu EÚ 2020 je logická, otázka je odkiaľ sa vezmú zdroje ak sa nebude zvyšovať rozpočet. Bude skôr snaha brať z kapitoly poľnohospodárstvo, čo doterajšia tendencia - postupné znižovanie jej váhy - alebo treba počítať aj s tým, že sa obmedzia prostriedky, ktoré idú na regionálnu politiku a na dosahovanie kohézie?

Je jasné, že priority EÚ 2020 budú musieť prechádzať všetkými politikami,  teda aj politikou poľnohospodárstva a politikou rozvoja vidieka. Zdroje na financovanie definovaných priorít budeme  prierezovo hľadať vo všetkých tradičných európskych politikách, pričom zároveň veľmi inovatívne hľadáme nové zdroje financovania, keďže ako som spomínal, projekty energetickej infraštruktúry, či už sa pozeráme na konzervatívny odhad alebo na odhad ideálneho financovania, budú finančne veľmi náročné a bez participácie súkromného a finančného sektora nebude možné ich zrealizovať. Komisia sa pozerá na nové možnosti financovania týchto projektov, napríklad formou projektových bondov, kde by sme vedeli aj s pomocou Európskej investičnej banky a s pomocou nového finančného manažmentu zapojiť do financovania týchto projektov či už súkromný alebo finančný sektor. Financovanie takýchto projektov je vysoko nad možnosti ktorejkoľvek z vlád v rámci EÚ. Zároveň si však uvedomujeme, že ak chceme  byť naozaj vysoko konkurencieschopnou ekonomikou, tak musíme mať na takej úrovni aj infraštruktúru. Budeme preto hľadať spôsoby, ako rozpočet, ktorý je malý, prostredníctvom inovatívneho financovania a katalyzačným zacielením, nasmerovať na jednotlivé priority.

Do vašej agendy patrí aj otázka lobingu. Kam sa posunula diskusia v tomto smere? Diskutovalo sa o tom, ktoré organizácie majú byť zaradené do registra, či to majú byť iba firmy, alebo aj mimovládne organizácie, diskutovalo sa o prípadnom zlúčení registrov Komisie a Parlamentu. Aká je situácia dnes?

Tu sme sa veľmi významným spôsobom posunuli vpred, dosiahli sme dohodu s Európskym parlamentom ohľadom spoločného registra, ktorý by mal začať fungovať ešte pred letnými prázdninami tohto roku. Ja vyvíjam veľké úsilie, aby sa k nám v riadení tohto registra pridala aj Rada. Túto tému v podstate otváram na každom zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti. Súčasný stav je taký, že v registri, ktorý spravuje Komisia a ktorý plynulo prejde do spoločného registra, už máme 3482 registrácií, podarilo sa nám dosiahnuť dohodu s drvivou väčšinou spektra aktérov, ktorí pôsobia v Bruseli a dohodu o jeho novom mene. Nazývame ho „Transparency register“ a zmena názvu umožnila aj mimovládnym organizáciám, aj predstaviteľom cirkví a akademických organizácií, aby sa do tohto registra zaregistrovali. Prispôsobili sme týmto kategóriám aj jednotlivé podkategórie, či už je to kategória profesionálnych konzultantov, lobistov, mimovládnych organizácií či think-tankov a náboženských organizácií. Podarilo sa nám dosiahnuť dohodu aj v oblasti kódexu správania sa firiem alebo entít, ktoré budú v tomto registri. To znamená, že musia uviesť konkrétne mená tých, ktorých v Bruseli zastupujú, musia uviesť, čo je ich primárny záujem, legislatívu, ktorej sa venovali najviac za uplynulé obdobie a, čo je mimoriadne dôležité, aj aké finančné prostriedky sú na ich aktivitu vyčlenené.

V prípade, že by došlo k porušeniu kódexu, existuje určitý odstupňovaný sankčný mechanizmus, pričom sankcie môžu viesť až k vylúčeniu z registra čo znamená odňatie vstupnej karty do EP, ale hlavne mimoriadne poškodenie reputácie tejto firmy. Doposiaľ, keď Komisia realizovala kontroly, ktoré sú teraz pravidelné a vykonáva sa ich niekoľko týždenne, vždy sme sa stretli s ústretovým prístupom zo strany príslušných firiem a združení, ktoré si uvedomujú, že byť zaregistrovaný a následne vyškrtnutý by naozaj poukazovalo na to, že príslušná firma má v rámci svojho pôsobenia v Bruseli problém a preto je lepšie tomuto riziku sa vyhnúť

Od mája 2011, kedy by mal začať fungovať spoločný register s Európskym parlamentom, a ja dúfam, že aj s Radou, budeme mať transparentný systém, ktorý funguje v takej sofistikovanej podobe len na troch miestach na svete: v USA, v Kanade a v Bruseli.

Ešte stále sme v období, ktoré by sa mohlo nazvať začiatkom roka. Čo najlepšie a čo najhoršie by sa mohlo stať v roku 2011 v EÚ z Vášho pohľadu?

Najlepšie čo by sa mohlo stať, že by bol rok 2011 taký ako ho chcela Komisia vidieť - čiže akýmsi rokom výsledkov. Aby sa začali realizovať všetky aktivity, ktoré boli naštartované v minulom roku a ktoré sú zamerané na stabilizáciu menovej situácie a naštartovanie ekonomík a odštartovanie strategických priorít, ktoré by nás v roku 2020 mohli doviesť na vysoko konkurencieschopné miesto. Pre mňa by bol ideálny scenár upokojenia situácie okolo eura, rast ekonomík v rámci EÚ a nový prístup členských krajín EÚ k tomu, ako spravujú vlastné ekonomiky a k tomu, ako spravujeme európsky ekonomický priestor. Najnegatívnejším vývojom, ak opomeniem možnosti, o ktorých nikdy nevieme - čiže živelné alebo priemyselné pohromy - by bolo, keby sme túto situáciu nezvládli a keby sme sa aj takto o rok rozprávali o tom, akým spôsobom budeme prijímať opatrenia na stabilizáciu eura. Ak by tento proces trval také dlhé obdobie, mohlo by to narušiť dôveru voči tejto mene, ktorá je aj menou našou a ktorá je jednou z dvoch najdôležitejších mien na svete.

Reklama

Reklama

PARTNERI

fridrichlogo sfpalogo integracelogo
ivologo eaclogo Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť Nadácia Pontis
FiF UK

Komentár

Peter Javorčík (28.04.2014)

Ako je to s informovanosťou o EÚ na Slovensku?

Ako je to s informovanosťou o EÚ na Slovensku?

O chystanom systéme sledovania prípravy legislatívy EÚ v domácich podmienkach píše štátny tajomník MZVaEZ.

Sieť EurActiv

prev

© 2003-2014 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva. ISSN 1337-0235