Pozadie

Po neúspešných referendách o euroústave vo Francúzsku a Holandsku v roku 2005 sa dostala inštitucionálna reforma do slepej uličky. „Obdobie reflexie“ zatiaľ neprinieslo konkrétne výsledky, už vôbec nie riešenie krízy.

Ústavnú zmluvu zatiaľ prijalo 18 z 27 členských krajín EÚ: Rakúsko Neskorý vstup do EÚ bol výsledkom špecifického postavenia krajiny počas druhej svetovej vojny. Na základe dohody veľmocí, ktoré Rakúsko okupovali v rokoch 1945-55, bolo nezávislé Rakúsko vyhlásené za "trvalo neutrálne". viac na www.EuropskaUnia.sk » Belgicko Belgicko je jednou z najhustejšie osídlených krajín s najhustejšou cestnou sieťou v Európe. V hlavnom meste Belgicka, Bruseli, sídli väčšina inštitúcií EÚ, ale aj medzinárodné organizácie, napríklad NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk » viac na www.EuropskaUnia.sk » Bulharsko Bulharsko muselo tesne pred koncom predvstupového procesu čeliť hrozbe odloženia vstupu do EÚ o rok v prípade, že nestihne implementovať požadované reformy.viac na www.EuropskaUnia.sk » Cyprus Cyprus je ostrovný štát rozdelený od roku 1974 na dve časti – tureckú a grécku. Doterajšie pokusy (v minulosti predovšetkým OSN, dnes najmä EÚ) o jeho zjednotenie stroskotali.viac na www.EuropskaUnia.sk » Estónsko Estónsko je najmenším z pobaltských štátov. Nezávislosť od ZSSR získalo v roku 1991, ruské jednotky odišli však až v roku 1994. V roku 1994 vstúpilo, spolu so Slovenskom, do EÚ i NATO.viac na www.EuropskaUnia.sk » Fínsko Fínsko vstúpilo do EÚ pomerne neskoro - počas studenej vojny mu jeho pozícia "medzi dvoma blokmi" neumožňovala aktívne vstupovať do integračného procesu vo vtedajšej západnej Európe. viac na www.EuropskaUnia.sk » Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk » Grécko Grécko vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji - po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74) a až potom vytvorenie parlamentnej demokracie.viac na www.EuropskaUnia.sk » Maďarsko Maďarsko je jednou z nových členských krajín, do Európskej únie vstúpilo rovnako ako Slovensko v máji 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk » Taliansko Taliansko patrí medzi zakladajúcich členov Európskej únie. Je členom skupiny G-8 a do eurozóny vstúpilo už pri jej vznikuviac na www.EuropskaUnia.sk » Lotyšsko Podobne ako ostatné dve pobaltské krajiny (Estónsko, Litva), Lotyšsko dosiahlo nezávislosť od ZSSR v roku 1991, ruské jednotky odišli v roku 1994. Členom Únie i NATO sa stalo spolu so Slovenskom v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk » Litva Litva je postkomunistickou pobaltskou krajinou, ktorej sa podarilo vstúpiť do EÚ spolu s ďalšími deviatimi krajinami v zatiaľ najväčšej vlne rozširovania v histórii Únie.viac na www.EuropskaUnia.sk » Luxembursko Luxembursko patrí medzi zakladajúcich členov EÚ, už počas druhej svetovej vojny (1944) vytvorila exilová vláda s Belgickom a Holandskom združenie Benelux.viac na www.EuropskaUnia.sk » Malta Malta vstúpila do EÚ v máji 2004, nepatrí však do skupiny postkomunistických krajín. Modernú politickú nezávislosť získala až v roku 1964.viac na www.EuropskaUnia.sk » Rumunsko Rumunsko musí po vstupe do EÚ 1. januára 2007 splniť podmienky v oblasti reformy súdnictva, boja proti korupcii a organizovanému zločinu, v opačnom prípade mu hrozia sankcie, vrátanie zadržania finančnej pomoci EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk » Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk » Slovinsko Slovinsko bolo prvou z častí Juhoslávie, ktorá začiatkom 90. rokov vyhlásila samostatnosť. Na rozdiel od iných krajín regiónu sa mu podarilo osamostatniť pomerne pokojne.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Španielsko. Nie vo všetkých krajinách je však ratifikačný proces ukončený – na Slovensku napríklad stále chýba podpis prezidenta.

Otázky

Ministri a štátni tajomníci z osemnástich členských krajín EÚ sa 26. januára 2007 stretávajú v Madride v snahe vliať život do zablokovaných ústavných rokovaní. Tvrdia, že dokument prijali viac ako dve tretiny členských krajín, preto by mala byť jeho podstata zachovaná.

Stretnutie iniciovalo Španielsko Španielsko má najväčšie príjmy z cestovného ruchu spomedzi všetkých európskych krajín.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Luxembursko. Obe vlády tvrdia, že chcú „pomôcť Nemeckému predsedníctvu v posilnení debaty o Ústavnej zmluve“, podľa niektorých však iniciatíva môže odsunúť plány Predsedníctva na druhú koľaj.

Ministri zahraničných vecí Jean Asselborn (Luxembursko) a Miguel Ángel Moratinos (Španielsko) vo vyhlásení tvrdia, že treba zachovať hlavné výhody navrhovaného textu v oblasti vonkajšieho pôsobenia a vytvorenia oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. „Ústavná zmluva je najlepším dostupným nástrojom pre konsolidáciu projektu Európskej integrácie“, píše sa vo vyhlásení.

Na neformálnom stretnutí sa zúčastní aj Portugalsko Hoci bolo Portugalsko zakladajúcim členom NATO, do európskej integrácie sa mohlo plne zapojiť až po páde salazarovskej diktatúry v 70. rokoch 20. storočia.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Írsko, ako aj pozorovatelia z Komisie.

Stretnutie otvorí minister pre vonkajšie vzťahy a spoluprácu Miguel Ángel Moratinos, predsedať mu bude štátny tajomník Alberto Avarro a luxemburský minister pre európske záležitosti Nicholas Schmid.

Pozície

Belgický premiér Guy Verhofstadt od skupiny žiadal, aby zabezpečila, aby súčasný text Ústavnej zmluvy nebol oslabený. „Musíme vytvoriť protiváhu proti zástancom minimálneho riešenia.“ Verhofstadt tiež dodal: „Tí, ktorí ratifikovali Ústavu, sa musia rozhodnúť, čo robiť ďalej. Príliš často počúvame o tých, ktorí text neratifikovali.“

Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Holandsko, kde bola euroústava zamietnutá v referendách v roku 2005, sú proti opätovnému hlasovaniu. Chcú, aby boli pred akýmkoľvek ďalším hlasovaním vynechané celé časti textu.

Nemecká kancelárka Angela Merkel, ktorá je držiteľkou Predsedníctva EÚ, organizuje so šiestimi členskými krajinami neformálne diskusie o budúcnosti euroústavy. Angela Merkel chce, aby bol dokument prijatý ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2009. Vyhlásila: „Do júna musíme prijať nové rozhodnutia.“ Varovala, že „neúspech by bol historickou prehrou“.

V článku pre Financial Times píše Giuliano Amato, bývalý taliansky premiér a podpredseda Konventu o budúcnosti Európy, že zachovanie súčasného textu by bolo „provokáciou pre voličov, ktorí už povedali „Nie““ Namiesto toho navrhuje zjednodušenie textu vynechaním druhej a tretej časti, aby tak obsahoval len inštitucionálne ustanovenia.

Novozvolená česká vláda premiéra Mirka Topolánka nemá v programe žiadnu pozíciu k Ústavnej zmluve. Prezident Václav Klaus však patrí k jej zásadným kritikom. V denníku Mladá Fronta Dnes píše: „Je otázkou, či cesta vpred vedie cez každodennú snahu blokovať tajnú unifikáciu, ktorú permanentne za našimi chrbtami robia európski politici a byrokrati.“ Dodal, že dokument by mal byť „úplne iný“ od súčasného.

Slovenská vláda oficiálne podporuje snahy o oživenie euroústavy a prijatie jej textu ako celku.

Europoslanec a líder britských konzervatívcov v EP Timothy Kirkhope vyhlásil: „Toto šialene načasované stretnutie dáva falošné nádeje krajinám, ktoré chcú Ústavu a zbytočné obavy tým, ako je Británia, ktoré ju nechcú.“ Dodal: „Stretnutie ničomu nepomôže, rozdeľuje a je nepríjemné pre Nemecko, ktoré ho nechcelo.“

Europoslankyňa Edit Bauer EPP-ED Skupina Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov) a Európskych demokratov združuje kresťanských demokratov, konzervatívcov a hlavné politické prúdy stredu a pravicového stredu z 27 členských krajín Európskej únie. Je najväčšou politickou skupinou v Parlamente.viac na www.EuropskaUnia.sk » v EP na margo obdobia reflexie a budúceho vývoja v EÚ povedala, že občania EÚ„väčšinou nemajú problém s rozhodovacími mechanizmami európskych inštitúcií. Problém majú predovšetkým s nejasnou víziou o vlastnej budúcnosti, životných perspektívach a istotách. Ťažko sa čelí novým výzvam, na ktoré zatiaľ nemajú odpoveď.“ Diskusia s občanmi by podľa nej mala byť sústavná a nie kampaňovitá, súčasťou práce by mal aj dialóg s národnými parlamentmi.

Ďalšie kroky

• Nemecké Predsedníctvo Úlohou predsedníckej krajiny je predovšetkým organizovať prácu Rady v jej jednotlivých konfiguráciách a reprezentovať Úniu navonok. Poradie predsedníctiev bolo naposledy určené Rozhodnutím Rady z 1. januára 2007. podľa neho by Slovensko malo prebrať túto funkciu v druhej polovici roku 2016.viac na www.EuropskaUnia.sk »chce nájsť odpoveď na budúcnosť euroústavy do summitu EÚ 21.-22. júna 2007.
• Podľa nemeckých pánov by mal byť dokument prijatý v celej EÚ do eurovolieb v roku 2009.