Pozadie

Politické skupiny v Európskom parlamente si vypočuli kandidáta na predsedu Európskej komisie José Manuela Barrosa. Výsledok budúcotýždňového hlasovania v EP však ani po tom nie je oveľa jasnejší.

• Skupina socialistov a demokratov (SD)

Poul Nyrup Rassmusen, šéf Strany európskych socialistov PES Strana európskych socialistov (PES) vznikla v roku 1992 po podpise Zmluvy o Európskej únii (Maastrichtskej zmluvy) ako nástupnícka strana Konfederácie socialistických strán Európskeho spoločenstva.viac na www.EuropskaUnia.sk » Barrosov program vo svojom stanovisku jasne odmietol. Vraj to „nie je nič nové“. Neobsahuje „žiadnu európsku víziu, ambíciu alebo konkrétne návrhy“, napísal  

Ešte pred včerajším vypočutím u socialistov bývalý dánsky premiér napísal, že „na základe predloženého programu Barroso narazil na svoju prvú prekážku“. „Bližšia analýza jeho programu ukazuje, že 95 % jeho vyhlásení sú prebratých zo starších iniciatív Európskej komisie bez európskej vízie ako sa postaviť k výzvam, ktorým čelíme.“

Mnoho častí Barrosovho programu sú podľa Rassmusena len vágne stanoviská bez reflexie, pričom Barroso „vydáva staré iniciatívy za nové návrhy“.

Celkový dojem je, že ide o „nekoherentnú a neusporiadanú zbierku myšlienok“, zakončil svoju kritiku šéf eurosocialistov.  

Skupine socialistov a demokratov v EP ide predovšetkým o to, aby v medzi prioritami novej Komisie figurovali nový plán európskej hospodárskej obnovy, pakt o zamestnanosti, či charta ženských a sociálnych práv. Podľa analytika z Centre for European Policy Studies Piotra Kaczynského, Barroso sa bude zo všetkých síl snažiť, aby získal podporu socialistov, inak si voči novej exekutíve vytvorí permanentnú opozíciu. „Barroso si neželá tento typ spolitizovania Komisie, chce nad socialistami vyhrať“, tvrdí analytik.

„Pán Barroso vie, že na to, aby mal demokratickú väčšinu potrebuje podporu socialistickej skupiny. Inak bude predsedom EPP a euroskeptikov“, vyjadril sa Martin Schulz, líder skupiny v Parlamente.

Eurosocialisti sa tiež obávajú, že pri väčšine vlád v členských štátov dominovaných stredo-pravými silami, budú v novej európskej exekutíve zastúpení minimálne.

Z členských štátov až v 14 je pri moci stredo-pravá strana, resp. je silnejším partnerom v koalícii. Niektoré z nich už ohlásili svoj zámer nominovať komisára z radov Európskej ľudovej strany (EPP). Len v piatich krajinách sú pri moci sociálni demokrati: Veľká Británia Veľká Británia je zakladajúcim členom NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk » členom G-8, stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, členom EHS sa stala až v 70. rokoch.viac na www.EuropskaUnia.sk » Španielsko Španielsko má najväčšie príjmy z cestovného ruchu spomedzi všetkých európskych krajín.viac na www.EuropskaUnia.sk » Portugalsko Hoci bolo Portugalsko zakladajúcim členom NATO, do európskej integrácie sa mohlo plne zapojiť až po páde salazarovskej diktatúry v 70. rokoch 20. storočia.viac na www.EuropskaUnia.sk » Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »a Maďarsko, v ďalších sú súčasťou veľkej koalície – Rumunsko Rumunsko musí po vstupe do EÚ 1. januára 2007 splniť podmienky v oblasti reformy súdnictva, boja proti korupcii a organizovanému zločinu, v opačnom prípade mu hrozia sankcie, vrátanie zadržania finančnej pomoci EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk » Rakúsko Neskorý vstup do EÚ bol výsledkom špecifického postavenia krajiny počas druhej svetovej vojny. Na základe dohody veľmocí, ktoré Rakúsko okupovali v rokoch 1945-55, bolo nezávislé Rakúsko vyhlásené za "trvalo neutrálne". viac na www.EuropskaUnia.sk »a Nemecko (pred voľbami).

Slovensko a Rumunsko však už avizovali, že plánujú do Komisie nominovať niekoho mimo straníckych štruktúr.

„Počas nášho posedného stretnutia (skupiny Socialistov a demokratov) sme sa rozhodli, že budeme tlačiť na pána Barrosa, aby dal socialistom dôležité portfóliá“, povedal hovorca SD Dimistris Komodromos, tlačový atašé skupiny.

Preferovanými portfóliami socialistov sú podľa Martina Schulza: priemysel, životné prostredie, medzinárodný obchod, rozvoj, spravodlivosť a vnútorný trh.

• Socialisti chcú vysokého predstaviteľa pre zahraničnú politiku

Podľa nemenovaného zdroja prítomného na híringu sa najostrejšia výmena odohrala medzi Barrosom a rumunským poslancom, bývalým ministrom zahraničia, Adrianom Severinom. Ten sa Barrosa spýtal, či je ochotný skupine výmenou za podporu zaručiť, že socialisti dostanú post špeciálneho predstaviteľa pre zahraničnú politiku a či by odstúpil v prípade, že sa tak nestane.

Barroso údajne povedal, že je za rôznorodosť na vrcholných postoch ale, že sám nemá právomoc menovať, nie to ešte niečo garantovať.

„Ako predseda Komisie, máte právo rokovať s hlavami štátov a vlád o návrhoch, ktoré dajú.. takže opakujem [otázku Adriana Severina], pretože je to vo vašom najlepšom záujme: ste pripravený navrhnúť v prípade, že bude platiť Lisabonská zmluva, aby bol podpredseda Komisie a zároveň vysoký predstaviteľ socialista. Áno alebo nie?“, pýtal sa údajne Martin Schulz.

Barroso odmietol odpovedať, kým nepozná meno kandidáta. „Sú dobrí socialisti a zlí socialisti“, mal povedať Barroso.

„Môžem povedať "prosím", pretože som dobre vychovaný, nie pretože niečo žiadam.. aby sa zobrala do úvahy rôznorodosť politických síl [pri rozhodovaní o postoch v EÚ]. A to znamená, že socialistická skupina, jedna z najdôležitejších politických síl, by mala byť zastúpená. Nemôžem urobiť viac", povedal údajne Barroso.  

• ALDE (Liberáli)

Šéf liberálnej skupiny v ALDE Guy Verhofstat po híringu s Barrosom povedal, že poslancov jeho skupiny Barrosov program „nepresvedčil“, no nakoniec sa ukázalo sa, že je potrebné počuť Barrosa naživo a overiť si niektoré veci. Ako informoval na následnej tlačovej konferencii, Barroso údajne vyslyšal všetky tri ich základné požiadavky, čo mu v konečnom dôsledku môže zabezpečiť podporu liberálnej skupiny. 

Liberáli žiadajú špeciálne portfólia pre oblasť základných práv (oddeleného od súčasného portfólia bezpečnosti, spravodlivosti a slobody) v novej Európskej komisii, kroky smerom k európskemu finančnému dozornému orgánu (tu Barroso údajne prisľúbil, že v polovici mandátu príde preskúmanie súčasného systému dohľadu) a „bitku o zdroje z rozpočtu“, bez bližšej špecifikácie, čo by to malo znamenať.

Verhofstadt vyslovil úvahu, že potvrdenie nového predsedu Európskej komisie si bude vyžadovať dve hlasovania, jedno teraz podľa Nice a jedno v prípade, že bude prijatá Lisabonská zmluva. Chce to riešiť na Konferencii predsedov politických skupín EP.  

• Európska ľudová strana (EPP)

Skupina Európskej ľudovej strany si za svojim kandidátom stojí. Jeho predložený program podľa šéfa skupiny Jospeha Daula dáva „do centra pozornosti všetkých európskych politík občana“. Za rýchlu voľbu José Manuela Barrosa sa na vypočutí 8.9. vyslovila aj slovenská europoslankyňa Anna Záborská (EPP, KDH).

„Sociálni demokrati a liberáli by mali prestať s ich neoprávnenou blokádou, lebo až do dnešného dňa nie sú schopní postaviť vlastného kandidáta. Je neodškriepiteľné, že kandidáta na post predsedu EK stavia najväčšia frakcia v EP. Len plynulou voľbou predsedu EK môže Európa zabrániť politickému vákuu v hospodárskej kríze. Už to, že predseda EK nebol zvolený v júli, má svoje negatívne dôsledky“, povedala Záborská.

• Zelení

Najtvrdšie to mal Barroso u skupiny Zelených. Tí sú naďalej proti tomu, aby sa hlasovalo podľa zmluvy z Nice. Okrem toho samozrejme odmietajú Barrosa ako osobu a budú pravdpodobne hlasovať proti jeho znovuzvoleniu.

"Útočíte na Komisiu, pretože je to ľahšie, strieľate ale na zlý terč", povedal na jedinom verejnom híringu Barroso.

• Napätie až do konca

Rozhodnutie o tom, že hlasovať o Barrosovi sa bude budúcu stredu (16.9) napoludnie, padlo dnes ráno na Konferencii predsedov politických skupín. Eurosocialisti aj liberáli avizovali, že sa definitívne o tom, či Barrosa podporia  rozhodnú až tesne pred tým. Naviac, voľba je tajná, takže ani šéfovia skupín nevedia nič garantovať. „Rozhodneme sa tak alebo tak“, povedal novinárom líder liberálnej skupiny Guy Verhofstadt.. 

Pozície

"Ja chcem každopádne predsedu EK, ktorý je rešpektovaný ako kresťanský vzor človeka, a nie je obetovaný "spoločensko-právnemu stavu"... Žiadna direktíva nesmie poškodzovať prirodzenú rodinu. Musí byť požadovaný prospech rodičov a detí a  podporovaná solidarita medzi generáciami", definovala svoju predstavu o predsedovi EK europoslankyňa Anna Záborská. 

Uvítala, že Barroso v „Základných politických líniách“, ktoré predstavil minulý týždeň, prevzal ústredné požiadavky kresťanských demokratov. Medzi ne patrí prihlásenie sa k rozsiahlemu odbúravaniu byrokracie, stabilizácia finančných trhov, zmena v politike rozširovania, rovnako ako aj ďalší pokrok v cezhraničnej spolupráci orgánov polície a spravodlivosti. "Som potešená a oceňujem, že kandidát na predsedu EK toto všetko stavia na všeľudských hodnotách ako je sloboda, solidarita, ľudská dôstojnosť, Subsidiarita Politický princíp, podľa ktorého sa má politické rozhodovanie posunúť čo najbližšie pri občanom. Politické rozhodnutia sa prijmú od najnižšej do najvyššej úrovne rozhodovania.viac na www.EuropskaUnia.sk »a zodpovednosť".