V Nemecku vládne presvedčenie - v médiách aj vo verejnosti - že „top“ posty EÚ budú rozdelené medzi zástupcov menších členských krajín. Tamojšia vláda je toho názoru, že britskí kandidáti nemajú veľkú šancu, keďže Británia sa tvrdohlavo drží mimo eurozóny. Berlín favorizuje dvoch nemecky-hovoriacich kandidátov: luxemburského premiéra Jean-Claude Junckera a bývalého rakúskeho kancelára Wolfganga Schüssela.

V Paríži sa šepkalo, že Sarkozy by sa mohol snažiť pretlačiť na post vysokého predstaviteľa pre zahraničnú politiku socialistov Huberta Vendrina alebo Elisabeth Guigou, no nominácia iného socialistu Michela Barniera do novej Európskej komisie tieto klebety viac-menej umlčala.

Francúzska verejnosť preto stratila väčšinu záujmu o tento zákulisný boj. Sú ale zvedaví, či sa EÚ podarí pretlačiť na vrchol aspoň jednu ženu. Napríklad vplyvný francúzsky think-tank Robert Schuman Foundation, na čele ktorého je žena Pascal Joanin vedie kampaň na podporu bývalej lotyšskej prezidentsky Vairy Vike-Freibergy na post predsedu Európskej rady, píše EurActiv.fr.

Dramaticky iná situácia je v Belgicku. Tamojší premiér je totiž považovaný za „najkonsenzuálnejšieho kandidáta“. Diskusia sa v Belgicku vedie hlavne o tom, čo by jeho odchod z domácej politiky znamenal pre krajinu.

Domáce médiá sledujú každý krok, ktorý Herman Van Rompuy urobí. Veľmi podozrievavo preto vnímali jeho stretnutie s tzv. Bilderbergskou skupinou, ktorá vyvoláva rôzne konšpiračné teórie.

Pokiaľ ide o Tonyho Blaira, okrem toho, že nemá podporu lídrov EÚ, nemá ani podporu britskej verejnosti. Spojili sa totiž dve skupiny jeho odporcov – euroskeptici a tí, čo boli proti vojne v Iraku. Záujem ale vyvolali špekulácie o tom, že by súčasný minister zahraničných vecí David Miliband mohol získať post vysokého predstaviteľa, čo on sám pri viacerých príležitostiach odmietol. Aj tento záujem ale pramenil skôr z dôsledkov pre domácu politiku.

Poľsko Poľsko je jednou z krajín Strednej a Východnej Európy, ktorá sa zaraďuje k post-komunistickým. Do EÚ vstúpilo spoločne s ďalšími 9 krajinami regiónu (vrátane Slovenska) v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk » ktoré dostalo post predsedu Európskeho parlamentu, opakovane prostredníctvom šéfa diplomacie Radosława Sikorskeho naznačilo, že jeden z dvoch zostávajúcich postov by mal ísť niekomu z nových členských štátov, nie však Poľsku.

Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »to vidí inak. Nebude presadzovať, aby jeden z dvoch najvyšších postov obsadil niekto z členských krajín, ktoré pristúpili v rokoch 2004 a 2007. „Predsedom europarlamentu je Poliak Jerzy Buzek, to nám stačí,“ povedal pre SME hovorca Ministerstva zahraničia SR Peter Stano. Inak si na poste prezidenta EÚ predstavujeme niekoho, kto bude „empatický k malým krajinám“, povedal premiér Robert Fico po ostatnom summite v Bruseli.  

Poľsko by ale prevdpodobne celkom rado podporilo lotyšskú exprezidentku, ktorá je jediným skloňovaným kandidátom z „novej Európy“. Varšava tiež vedie skupinu nových členských krajín, ktoré si myslia, že by kandidáti mali pred lídrov EÚ predstúpiť s určitou víziou. Narážaju ale na silný odpor v starých členských krajinách. Švédsky premiér Fredrik Reinfeldt sa vyjadril, že žiadny úradujúci premiér nemôže verejne priznať záujem a teda kandidatúru o post predsedu Európskej rady.

Česká republika Česká republika vstúpila do EÚ spolu so Slovenskom v máji 2004. Česká republika a Slovensko majú dlhú históriu spolužitia v jednom štáte.viac na www.EuropskaUnia.sk »taktiež nemá silnú preferenciu v menách. Pred posledným summitom sa premiér Jan Kohout na otázku, koho si ČR predstavuje na čele EÚ, obmedzil na konštatovanie, že: „My by sme samozrejme dali prednosť tomu, aby sme o týchto postoch mali konsenzus čím skôr“.

To, že Európa dá pravdepodobne prednosť niekomu menej vplyvnému, kritizoval aj maďarský poslanec Mátyás Eörsi. Podľa neho "je to preto, že hlavy štátov a vlád nemajú záujem na tom, aby ich niekto zatienil“.

Rumunsko Rumunsko musí po vstupe do EÚ 1. januára 2007 splniť podmienky v oblasti reformy súdnictva, boja proti korupcii a organizovanému zločinu, v opačnom prípade mu hrozia sankcie, vrátanie zadržania finančnej pomoci EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »ide tiež na Summit Označenie „summit“ sa vzťahuje na zasadania Európskej rady, ktoré sa konajú minimálne raz za pol roka, spravidla však štyrikrát ročne.viac na www.EuropskaUnia.sk »bez jasnej stratégie, koho podporiť. Pozornosť verejnosti sa sústreďuje skôr na prezidentské voľby, ktoré sa budú konať už túto sobotu (22.11). Ako „osobné dobrodružstvo“ sa interpretuje kandidatúra rumunského europoslanca Adriana Severina na post vysokého predstaviteľa. Nepodarilo sa mu získať podporu ani vo svojej krajine.

Bulharsko Bulharsko muselo tesne pred koncom predvstupového procesu čeliť hrozbe odloženia vstupu do EÚ o rok v prípade, že nestihne implementovať požadované reformy.viac na www.EuropskaUnia.sk »prišlo zase s „exotickým nápadom“ nominovať bývalého premiéra a bývalého monarchu Simeona Saxo Coburgh-Gotha. Myšlienku živil pár dní bývalý minister zahraničia v jeho vláde Solomon Passy, podľa ktorého je bývalý kráľ s kozmopolitným pôvodom „perfektným Európanom“.