Pozadie

Na júnovom summite sa majú členské krajiny pod taktovkou Nemeckého predsedníctva dohodnúť na základných líniách novej Zmluvy EÚ, ako aj časovom pláne jej prijímania. Dokument má nahradiť Ústavnú zmluvu, ktorej ratifikácia sa dostala do slepej uličky po neúspešných referendách vo Francúzsku a Holandsku.

Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »vyhlásilo, že podporuje snahy Nemeckého predsedníctva o opätovné naštartovanie reformy inštitúcií a politík EÚ, pričom presadzujeme schválenie Ústavnej zmluvy, alebo textu, ktorý sa je čo najviac približuje. „Národná rada Slovenskej republiky schválila ústavnú zmluvu ústavnou väčšinou. Vláda Slovenskej republiky dokument preto považuje za politicky záväzný a v tejto súvislosti víta dohodu členských štátov Európskej únie, že text ústavnej zmluvy je východiskom rokovaní o inštitucionálnej reforme“, píše sa v predkladanom dokumente.

Minister zahraničných vecí Ján Kubiš v pondelok na rokovaní parlamentného výboru pre európske záležitosti povedal, že sa nedá očakávať pokračovanie ratifikácie euroústavy. V oficiálnej pozícii, o ktorej dnes rokuje vláda, sa ráta s „prípadnými ústupkami“ Slovenska v prospech čo najrýchlejšieho dosiahnutia dohody o fungovaní inštitúcií EÚ: „Vláda Slovenskej republiky bude prípadné ústupky vnímať ako súčasť dohody o zachovaní celistvosti systému inštitucionálnych ustanovení dohodnutých v texte ústavnej zmluvy a jeho inkorporácií do zakladajúcich zmlúv.“

Otázky

Rokovania členských štátov počas nadchádzajúcej medzivládnej konferencie by sa mali podľa vlády zamerať len na transformovanie politickej dohody do článkov zmluvy, ktorá doplní a zmení Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva a Zmluvu o Európskej únii. Zmeny by mali umožniť Európskej únii prijímať rozhodnutia efektívnejšie, transparentnejšie a pripraviť ju na ďalšie rozširovanie.

Vláda je za zachovanie reforiem  inštitucionálnych ustanovení prvej časti Ústavnej zmluvy, vrátane prekonania trojpilierovej štruktúry Európskej únie. Podporuje aj jednotnú právnu subjektivitu EÚ.

V ďalších sporných bodoch má byť postoj Slovenska nasledovný:

• Terminológia: vláda je pripravená diskutovať o formálnych zmenách terminológie oproti Ústavnej zmluve, ak to nepovedie k zmene právnej podstaty. Ide najmä o názov zakladajúcich zmlúv, označenia právnych aktov a termín „minister zahraničných vecí EÚ“.
• Symboly: vláda preferuje ponechanie explicitnej zmienky o symboloch EÚ v texte zmluvy.
• Charta základných práv: vláda podporuje jej právnu záväznosť, preferuje zapracovanie celého jej znenia do textu zmluvy, pripúšťa však aj odkaz na chartu v texte zmluvy, ktorý jej zabezpečí právnu záväznosť na úrovni primárneho práva. Vláda tiež podporí zapracovanie právneho základu do zmluvy pre prístup Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
• Doplnenie zmlúv: vláda podporí doplnenie o zmienku o nových aktivitách EÚ: energetická bezpečnosť, klimatické zmeny, migrácia, boj proti terorizmu a pod. Podporí tiež návrh zdôrazniť sociálnu dimenziu európskej integrácie.
• Národné parlamenty: vláda podporí posilnenie postavenia národných parlamentov v Európskej únii, aké mala priniesť euroústava v pripojených protokoloch o úlohe národných parlamentov v EÚ a o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality.
• Kodanské kritériá a rozširovanie: vláda nepodporí explicitné zakotvenie kodanských kritérií v zmluve, nesúhlasí ani s uvádzaním integračnej schopnosti únie ako podmienky pre vstup nových členov.
• Opt-in / opt-out: vláda nepovažuje rozhodnutie členského štátu nezapojiť sa do určitej politiky alebo činnosti EÚ (opatrenia opt-in, opt-out) za dobrý nástroj dosiahnutia kompromisu medzi členmi v inštitucionálnej reforme únie, presadzuje spoločný pokrok v integrácii, prípadne je však pripravená podporiť posilnenú spoluprácu.
• EUROATOM: vláda bude proti akýmkoľvek snahám otvoriť rokovania o otázkach smerujúcich k revízii Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

Slovensko presadzuje čo najužší mandát pre Medzivládnu konferenciu, ktorá má do konca roka dohodnúť detaily dokumentu. Vláda navrhuje, aby sa otvárali len tie veci, v ktorých neexistuje medzi členskými krajinami zhoda. Za dôležité považuje presné stanovenie mandátu pre nadchádzajúcu medzivládnu konferenciu a rešpektovanie časového harmonogramu, ktorého cieľom sú voľby do Európskeho parlamentu a zostavenie Európskej komisie v roku 2009 podľa nových inštitucionálnych pravidiel. Pokiaľ ide o následnú ratifikáciu, Slovensko je pripravené použiť „štandardnú metódu zmien a doplnenia existujúcich zmlúv“ – teda v parlamentoch, bez referenda.

Osud Novej zmluvy EÚ je však stále viac ako neistý. Nemecké Predsedníctvo Úlohou predsedníckej krajiny je predovšetkým organizovať prácu Rady v jej jednotlivých konfiguráciách a reprezentovať Úniu navonok. Poradie predsedníctiev bolo naposledy určené Rozhodnutím Rady z 1. januára 2007. podľa neho by Slovensko malo prebrať túto funkciu v druhej polovici roku 2016.viac na www.EuropskaUnia.sk »sa v sérii konzultácií pokúšalo nájsť akceptovateľný kompromis, otvorené otázky však ostávajú. Najväčšie výhrady má Poľsko Poľsko je jednou z krajín Strednej a Východnej Európy, ktorá sa zaraďuje k post-komunistickým. Do EÚ vstúpilo spoločne s ďalšími 9 krajinami regiónu (vrátane Slovenska) v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk » ktoré chce otvoriť napríklad otázku hlasovania v Rade a je pre ňu ochotné zablokovať celú dohodu.

Ďalšie kroky

• 21.-22. jún 2007: Summit Označenie „summit“ sa vzťahuje na zasadania Európskej rady, ktoré sa konajú minimálne raz za pol roka, spravidla však štyrikrát ročne.viac na www.EuropskaUnia.sk »EÚ, ktorý má rozhodnúť o hlavných líniách a časovom rámci prijímania novej Zmluvy.
• druhá polovica 2007: ak sa lídri dohodnú, pod Portugalským predsedníctvom má byť zvolaná Medzivládna konferencia Pojem „medzivládna konferencia“ označuje rokovania medzi vládami členských štátov s cieľom zmeny zakladajúcich zmlúv EÚ. viac na www.EuropskaUnia.sk » ktorá pripraví finálny dokument.