• Havran: „Úniu sme ešte neabsorbovali“

„Slovenské média - a mám skúsenosti aj z mainstreamových médií a z agentúr, v ktorých som robil - akoby nestihli vstrebať mnohovrstevnatosť európskych procesov“, tvrdí Michal Havran, šéfredaktor portálu www.JeToTak.sk, slovenskej verzie Le Monde Diplomatique. Diskusia sa podľa neho skôr vedie v rovine „rozpočet bude - nebude, Lisabon je zlý - nie je zlý, Barroso je to idiot - nie je to idiot. Na Slovensku ešte nezačala diskusia o tom, čo to znamená byť členom EÚ“.

„Pravicovo-konzervatívnym intelektuálom“ vyčíta, že sa „intuitívnym spôsobom snažia artikulovať svoje výhrady voči európskej integrácii“ a „narábajú so strachom“ pri prirovnávaní Bruselu k Moskve. „Neviem, či to skôr nemieri na čitateľa, ktorý je už o tom tak trochu presvedčený.“

Slovenské médiá podľa Havrana najmenej zastúpené pri európskych inštitúciách, čo je „chronický jav ešte od predvstupového obdobia“. „Veľké slovenské denníky preferovali zdieľanie nákladov s českými denníkmi, ktoré tam na rozdiel od nich mali svojich ľudí.“ Príkladom môžu byť aj české verejnoprávne média – Česká televízia alebo Český rozhlas.

Je však podľa šéfredaktora JTT dôležité, aby ľudia v Bruseli boli „plnohodnotní spravodajcovia“, čo denne sledujú všetko, čo sa tam deje. To na týchto novinárov kladie vysoké nároky, keďže musia byť „odborníci na všetko“ a nemôžu sa špecializovať len na jednu oblasť. „Títo ľudia musia mať univerzálnu kompetenciu na spracovanie, absorbovanie a pretavovanie všetkých rozmanitých oblastí do zrozumiteľných textov“, hovorí Havran. 

• Pavol Szalai: „Médiá píšu nekompetentne“

„Ja ako redaktor veľkého slovenského denníka si myslím, že slovenské tlačené média píšu o EÚ málo, vzhľadom na to, že väčšina legislatívy prichádza z Bruselu k nám, píšu nezaujímavo a budem dosť kritický a poviem, že aj dosť nekompetentne“, myslí si redaktor zahraničného oddelenia denníka SME Pavol Szalai.  

Problém vidí jednak na strane médií, ale aj v špecifickosti európskej politiky. Pokiaľ ide o chybu na strane médií, je to napríklad jazyková vybavenosť novinárov, ktorí veľmi často čerpajú z anglojazyčných médií - väčšinou z britských - ktoré sú tradične euroskeptické. „Príkladom sú články o tom, že nový európsky prezident chce zaviesť európsku daň. Jeden slovenský denník napísal, že budeme mať novú daň. Nikde však nebolo spomenuté, že tá diskusia beží už dlhšie a nemusí to byť hneď nová daň, ale môže tam ísť o prerozdelenie finančných tokov z členských štátov do Bruselu, ktoré môže urobiť celý systém transparentnejší.“

Ako ďalší problém hodnotí Szalai hĺbku a kvalitu diskusie na Slovensku. „Stále diskutujeme o základných otázkach - či nám EÚ berie suverenitu a koľko jej nám berie  - a pri tom slovenské publikum vôbec netuší napríklad o Charte základných práv, alebo, že Lisabonská zmluva prináša integráciu v bezpečnostnej politike a vzniká tu spoločný zbrojný trh - čo sú pre nás dôležité ekonomické otázky.“

Prílišný dôraz na národný slovenský pohľad vedie podľa Szalaia k tomu, že sa vôbec nehovorí o tom, ako sa vyvíja Európska únia ako celok. „Príkladom je nové zloženie Európskej komisie. Najviac sa písalo o tom, že máme komisára pre administratívu a vôbec sa nepovedalo, v čom je táto Komisia iná od tej minulej. Príčinu nezáujmu vidí redaktor SME aj na strane politikov, ktorí „do veľkej miery formujú diskusiu“.

Szalai ale pripúšťa, že o európskych témach sa veľmi ťažko píše zaujímavo. „Jeden z najväčších hráčov v EÚ - Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »- je v podstate technokratický orgán a toto sa nezmení. Druhým problémom je neprehľadnosť európskych inštitúcií. Európska politika je typická veľký množstvom kuloárnych informácií.“ Zaujímavé podľa neho je, že najcennejšie informácie o EÚ môže človek mnohokrát získať z blogov, napríklad z blogu Financial Times alebo francúzskeho denníka Libération.

• Štefan Hríb: Média píšu primerane tomu, aká EÚ je

Šéfredaktor týždenníka .týždeň Štefan Hríb sa slovenských médií zastáva. „Prečo nemajú tlačené média ľudí v Štrasburgu a v Bruseli? No preto, že je to drahé. To je triviálny fakt. Naše médiá sú malé a nemôžu si také veci dovoliť“.

Málo a nezaujímavo sa podľa Hríba píše o Únii preto, že „média píšu to, čo ľudí zaujíma“. „Môžete písať to, čo zaujíma vás, ale nebude to nikto čítať. A ľudí zaujíma to, čo sa deje u nás a keď sa povie  -u nás -, myslia tým na Slovensku, či sa vám to páči alebo nie“.

Pohyb od EÚ, ktorá je spoločenstvom národných štátov k EÚ, ktorá bude jeden štát je umelý konštrukt, ktorý nie je v ľuďoch a ich mysliach a média píšu viac „o tom, čo je v ľuďoch“, tvrdí Hríb. „Ja by som to vyčítal tomu konštruktu. Vidíme to na tom, ako boli zvolení prezident a ministerka zahraničia. V médiách sa píše o EÚ primerane tomu, aká Európska únia je.“

Podľa šéfredaktora týždenníka .týždeň, obraz EÚ na Slovensku v duchu „Západ nám pomôže, že to sú tí, ktorí nás zachránia pred samými sebou“ ešte stále pretrváva z čias Mečiarovej vlády. Vtedy nám to naozaj pomohlo, ale ja myslím, že túto detskú epochu máme za sebou a dnes je to chybný pohľad. Potom rezignujme na to, že existujeme a budem provinciou, príveskom“.

Špeciálnou kapitolou sú eurofondy, o ktorých sa zároveň dosť píše, hovorí Hríb. „Eurofondy sú prekliatím Slovenska. To ako to skorumpovalo celé vedomie a celú myšlienku EÚ je pre naše mentálne zdravie úplne škodlivé“.

Hoci Štefan Hríb tvrdí, že „Európska únia je fajn“ a štáty by mali spolupracovať, no len potiaľ, pokiaľ „je to rozumné“, nemyslí si, že život ľudí na Slovensku nie je určovaný Európskou úniou do takej miery, že by mala byť na prvých stránkach. „Môžeme skúsiť písať o EÚ na prvých stranách, ale výsledok bude, že SME zanikne. A načo to bude dobré? Aby si pár intelektuálov povedalo - áno skúsili sme, išli sme proti prúdu? Je tu nejaká zodpovednosť majiteľov. Ja len volám po realizme. Hovorme o podstatných veciach pre náš život, a tie sa dejú tu nie na európskej úrovni.“

• Nie to ľahké, ale ide to

„Európska únia je v živote Slovákov reálny faktor, väčšina legislatívy pochádza z Bruselu a kto tu o tom vie? To, čo hovoríte je len jedna interpretácia reality“, oponoval Pavol Szalai.  

Podľa Petra Zsapku zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku je jedným z dôvodov, prečo európske témy „nie sú tak sexi“ je, že málo ľudí dokáže nájsť link medzi tým, čo sa v Bruseli deje a prijme a konkrétnym človekom. „Ten link tam existuje, ale keďže je to zložitý systém, ktorý vznikal konsenzuálne mnoho rokov a nabaľovali sa na neho rôzne súčasti, ktoré ho urobili veľmi zložitým, tak ho človek, ktorý nemá dostatočné vzdelanie nevie nájsť“.

Michal Havran na druhej strane pripomenul príklady médií, ktoré si z informovania o európskych témach a európskych rozhodnutiach „urobili celkom dobrú živnosť“. Od istého času, keď došlo k zmenám v informačných kanáloch a odkedy sa Financial Times stali hlasnou trúbou európskej politiky, každý od Portugalska po Estónsko Estónsko je najmenším z pobaltských štátov. Nezávislosť od ZSSR získalo v roku 1991, ruské jednotky odišli však až v roku 1994. V roku 1994 vstúpilo, spolu so Slovenskom, do EÚ i NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk »viac na www.EuropskaUnia.sk »vie, že tam nájdu všetko čo potrebuje vedieť.“ Tieto médiá dokonca začali s investigatívnym bulvárom o európskych lídroch. „Skrátka, niekto z toho európskeho informovania celkom dobre žije“, uzavrel Havran.