Európske priority budúcej vlády sú, už tradične, koncentrované najmä v kapitole venovanej „zahraničným veciam“. Aj v ostatných sa však nachádzajú tézy, ktoré načrtávajú budúce postoje slovenskej vlády k dôležitým sektorovým politikám.

Dane

V oblasti európskej daňovej politiky je najciteľnejší vplyv SaS. Programové tézy hovoria o odmietaní zavádzať nové dane, pokiaľ to „nebude vyplývať z medzinárodných záväzkov voči Európskej únii“, čo je takmer presná citácia formulácie z programu SaS. Vypadla len časť, v ktorej strana hovorila o snahe vetovať podobné záväzky. Rovnako odmietanie európskej daňovej harmonizácie rezonovalo najsilnejšie vo volebnom programe SaS.

Poľnohospodárstvo

Budúca vláda bude mať vyhranený postoj k spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) EÚ – chce presadzovať plošné zrušenie poľnohospodárskych dotácií. Súčasne však, „v záujme zachovania konkurencieschopnosti slovenských poľnohospodárov“, bude až do ich zrušenia presadzovať vyrovnanie podmienok (pre poľnohospodárov zo starých a nových členských krajín). Aj v tomto prípade sa do vládnych téz jednoznačne premietol program SaS (hoci k druhej časti, nediskriminácii poľnohospodárov z nových členských krajín, sa samozrejme hlásilo viacero strán).

Nasledujúca téza hovoriaca o zrušení zbytočne prísnych predpisov a kvót, obmedzujúcich farmárov a potravinárov, pochádza rovnako z programu SaS. Deklarovanie snahy „riešiť nerovnosti v reťazci prvovýrobca - spracovateľ - obchod na úrovni EÚ“ zas pochádza z programu Kresťansko-demokratického hnutia.

Reforma eurofondov

Viaceré strany sa v predvolebných programoch hlásili k potrebe zvyšovania efektívnosti systému využívania eurofondov, transparentnosti, a boju proti korupcii. Do vládnych téz sa však dostala jedna špecifická požiadavka: presmerovanie prostriedkov EÚ určených na podporu súkromných firiem, do budovania infraštruktúry. Aj v tomto prípade sa budúca vláda inšpirovala programom SaS.

Energetika

Budúca vláda sa hlási k programu diverzifikácie energetických zdrojov, zvýšenia energetickej bezpečnosti a prepojenia infraštruktúry za pomoci EÚ. Tieto priority zahrnulo do programov viacero politických strán. Z tých, ktoré budú tvoriť vládu, ich najviac implicitne proklamovali KDH a SaS.

Susedské vzťahy

Prvá téza v rámci rezortu zahraničných vecí „rozvíjanie pokojných a priateľských vzťahov so susedmi, predovšetkým s Maďarskou republikou“, pričom za základ rozvoja sa považuje okrem „Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci členstvo oboch krajín v EÚ a NATO“ naznačuje inšpiráciu programom strany Most-Híd. Ten uvádza, že „dnes, obzvlášť ak sú obe krajiny členmi EÚ (t.j. Maďarsko Maďarsko je jednou z nových členských krajín, do Európskej únie vstúpilo rovnako ako Slovensko v máji 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk », je možno najvyšší čas upustiť od stotožnenia štátu s národom.“

Európanstvo, vzťah k EÚ

Prísľub presadzovania „triezveho vlastenectva a vedomia európskej spolupatričnosti odmietnutím nacionalizmu, totalitných ideológií a etického relativizmu, ktorý oslabuje úctu k hodnotám“ je citát z programového vyhlásenia KDH. Rovnako aj téza o dôslednom uplatňovaní princípu subsidiarity v rámci EÚ, „zvlášť v takých oblastiach, ako sú občianske právo, fiškálne záležitosti, sociálna politika, vzdelanie a kultúra“ pochádza od kresťanských demokratov.

Rozhodovanie v EÚ

„Budeme využívať princíp jednomyseľnosti v rozhodnutiach EÚ, ktorý je základom spolupráce na báze dôvery a rovnosti medzi krajinami, v oblasti priamych daní, trestného práva, rodinnej politiky, zahraničnej politiky a obrany“, má opäť pôvod v predvolebnom dokumente KDH o podpore „princípu jednomyseľnosti v oblasti priamych daní, trestného práva, rodinnej politiky, zahraničnej politiky a obrany“.

Kresťanskí demokrati dodali aj bod o uskutočňovaní „dôsledného monitoringu všetkých legislatívnych ako aj nelegislatívnych návrhov Európskej komisie tak, aby NR SR vedela využiť práva, ktoré jej vyplývajú z Lisabonskej zmluvy“.

Rozširovanie

Téza, v ktorej vznikajúca vládna koalícia podporí „členstvo Chorvátska a Srbska a ďalších krajín západného Balkánu v Európskej únii“, je odrazom postoja k rozširovaniu všetkých štyroch strán (s výnimkou Mostu-Híd, ktorý sa touto otázkou v programe nezaoberal). Podobne je to v prípade deklarovanej podpory začleňovania Ukrajiny do štruktúr EÚ (nie vždy nevyhnutne ako plného člena). Explicitne hovorí o podpore integračnej perspektívy Ukrajiny, tak ako sa to dostalo do programových téz novej koalície, iba program KDH a SDKÚ-DS.

Sídlo inštitúcií EÚ

KDH inšpirovalo tézy ambíciou hostiť sídlo jednej z inštitúcií EÚ na Slovensku. V tézach sa objavila vo formulácii: „Budeme presadzovať väčšie zapojenie sa do procesov vytvárania nových medzinárodných inštitúcií a uchádzanie sa Slovenska o sídlo takejto inštitúcie v rámci EÚ.“

Obranná politika

V oblasti obrany sa budúca vláda hlási k plneniu záväzkov vyplývajúcich z členstva v NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk »a EÚ. transformácia ozbrojených síl má o.i. prispieť k tomu, aby sa mohli plne zapojiť do misií EÚ a NATO v zahraničí. Podobné formulácie obsahovali predvolebné programy SaS a KDH.

Autorskú analýzu EurActiv.sk programov politických strán z hľadiska európskych priorít nájdete na tejto linke.