Bývalá írska prezidentka Mary Robinson alebo bývalá rakúska ministerka zahraničia Ursula Plassnik by boli podľa švédskej komisárky vhodné kandidátky na niektorý z trojice vrcholných postov. Povedala to v rozhovore pre portál theparliament.com.

Voľné sú však už iba dva z nich - stály predseda Európskej rady (niekedy nesprávne nazývaný prezident EÚ) a vysoký predstaviteľ pre zahraničné záležitosti a bezpečnostnú politiku (nazývaný tiež minister zahraničia EÚ). Predseda Európskej komisie na nasledujúcich päť rokov je už známy – bude ním opäť Portugalčana José Manuel Barroso Predseda Európskej komisie (2004-2009)viac na www.EuropskaUnia.sk »

S názorom komisárky, ktorá pochádza z krajiny, kde je rodová rovnosť samozrejmosťou, sa stotožňuje aj správa Európskeho parlamentu, ktorá sa zaoberala implikáciami Lisabonskej zmluvy. Výbor EP pre ústavné veci sa v minulom volebnom období uzniesol, že pri personálnom obsadzovaní európskych „top jobs“ treba brať do úvahy geografickú a politickú rôznorodosť, ako aj rodovú rovnosť. Nemenovaný zdroj z prostredia Európskej komisie pre EurActiv.sk uviedol: "Keby som bol Barroso, tak si želám socialistom prenechať len funkciu predsedu a prajem si tam ženu". 

Je tiež pravedpodobné, že Európsky parlament Európsky parlament je jediný priamo volený orgán Európskej únie. 785 poslancov je volených každých 5 rokov voličmi vo všetkých členských štátoch Európskej únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »sa o svoje slovo pri výbere osoby vysokého predstaviteľa. Nakoniec má v rukách rozpočet pre novú diplomatickú (externú) službu EÚ.

Wallström vadí, že dokonca všetky mená, ktoré do teraz zazneli ako možní kandidáti na jeden z týchto postov boli muži. Počnúc britským expremiérom Tonym Blairom, cez luxemburského premiéra Jean-Claude Junkera, holandského premiéra Jana Petra Balkenendeho, bývalého španielskeho premiéra Felipe Gonzáleza ako stálych predsedov Rady a fínskeho eurokomisára Olliho Rehna, švédskeho ministra zahraničia Carla Bildta, bývalého britského eurokomisára Chrisa Pattena ako vysokých predstaviteľov.

Komisárka si nemyslí, že to je nedostatkom kompetentných ženských adeptiek. Odmietla špekuláciu, že by sama mala takéto ambície, po tom, čo teraz končí svoj druhý mandát v Európskej komisii.

Problém je podľa nej v tom, že pri rokovaniach za zatvorenými dverami sú to muži, ktorí opäť vyberajú mužov. A väčšinou starých. „Len sa pozrite na rodinné foto zo summitov EÚ. Sú to takmer samí muži. Preboha, veď ľudstvo pozostáva z 50 % zo žien“, povedala ešte minulý rok pre švédsky denník Sydsvenska Dagbladet. Pri tejto príležitosti uviedla tiež fínsku prezidentku Tarju Haloonen a bývalú taliansku eurokomisárku Emmu Bonino ako schopné európske političky.

V Lisabonskej zmluve, ktorú na druhýkrát v referende nedávno schválili Íri sa uvádza rovnosť medzi ženami a mužmi ako jedna z "hodnôt, na ktorých je Únia  založená" ako aj to, že „vo všetkých svojich činnostiach sa Únia zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami“.

"Európa si musí nájsť a vytvoriť svojho Georga Washingtona“, cituje Giscarda d'Estaing, ktorý do pôvodnej Ústavnej zmluvy presadil koncept stáleho predsedu Európskej rady, francúzsky denník Le Monde. Lenže Washighton je opäť len muž.