Podľa analytika SFPA Vladimíra Bilčíka sa európska diskusia na Slovensku o niečo posunula. Od červených línií malého štátu a toho, čo nechceme, aby EÚ robila sme podľa neho dnes viac pripravení na diskusiu o tom, ako by sa mohli posunúť budúce mantinely a sú badateľné ambície spoluvytvárať pravidlá novej kvality fiškálnej spolupráce. Témy ako viacročný finančných rámec a národné ciele v Stratégii Európa 2020 však zostali v úzadí.

Podarilo sa materializovať plány v energetickej politike pokiaľ ide o infraštruktúru (plynové prepojenia sever-juh), no udalosti v Japonsku a nemecké rozhodnutie o jadre posunuli diskusiu o energetike v EÚ do iného svetla, konštatuje analytik. Pokiaľ ide o tému rozširovania patríme k menšine jeho nadšencov v EÚ, keďže táto politika stojí pred veľkým otáznikom.  Podobne je to aj so vzťahom EÚ k Ukrajine.

Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »by malo reflektovať na zmeny vo fungovaní EÚ pod vplyvom krízy, kedy sa dominantným hráčom stali členské štáty, resp. skupiny štátov, domnieva sa Bilčík. Európska rada sa stáva primárnym aj sekundárnym iniciátorom európskej legislatívy a preto Slovensko potrebuje posilniť bilaterálne vzťahy s krajinami EÚ. To sa do určitej miery dialo napríklad na pôde slovensko-nemeckej reflexnej skupiny.

Tento vývoj v sebe skrýva pre SR úskalia, pretože krajinám typu Slovensko vyhovujú jasné pravidlá a silné centrálne inštitúcie. Je preto škoda, hovorí odborník, že sa nepodarila zmena zmluvného základu platného pre všetkých 27 krajín.

Viacrýchlostná Európa Pojem „viacrýchlostná Európa“ sa používa v súvislosti s konceptom metódy rozdielnej integrácie, kedy skupina členských štátov, ochotných a schopných posunúť integráciu ďalej, spolupracuje pri dosahovaní spoločných cieľov.viac na www.EuropskaUnia.sk »je dnes realitou a Euroskupina je dnes dôležitejšie fórum ako Ecofin. V takejto situácii, kedy formálne pravidlá fungujú menej a legislatívny proces nie je nalinajkovaný, môže Slovensko najviac dosiahnuť cez svojich šikovných ľudí - diplomatov, vyjednávačov.

Predpokladom pre aktívnu európsku politiku Slovenska je transparentnosť a vyjasnenie si kompetencií ministerstiev (kompetenčný zákon). Pozitívne hodnotí, že politické strany sú transparentnejšie v postojoch a vidia priestor na prehlbovanie vzťahov.

Zlepšila sa podľa Bilčíka aj otázka plánovania politických a legislatívnych úloh, resp. slovenských priorít v európskej politike. Došlo k určitej profesionalizácii ľudí aj v súvislosti s aktivitami výboru pre európske záležitosti, ktorý má silné ústavné právomoci a hoci bol v minulosti veľmi pasívnym hráčom, dnes sa dostal do centra diania.

Podľa analytika sa nepodarila komunikácia a koordinácia európskej politiky a reálna implementácia kompetenčného zákona, čo zamrzlo niekde medzi Úradom vlády a Ministerstvom zahraničných vecí.  Za šťastné nepovažuje, že namiesto sekcie čisto sa venujúcej európskym veciam vznikla reorganizáciou MZV sekcia európskych a globálnych záležitostí. Okrem toho dnes o mnohých kľúčových veciach rozhoduje Ministerstvo financií, pričom nie je zvonku celkom jasné, ako funguje koordinácia, ak má MZV ostávať formálnym koordinátorom.

Deficit Slovenska vo vzťahu k európskej politike vidí analytik v dlhodobejšom strategickom plánovaní , napríklad žiadna politická strana s výnimkou jedinej nespomína vo volebnom programe prípravu slovenského predsedníctva EÚ.

Keď príde na lámanie chleba rozhoduje reputácia krajiny

Analytik londýnskeho think-tanku Centra pre európsku reformu Tomáš Valášek zdôrazňuje význam reputácie krajiny, ktorá v krízových chvíľach rozhoduje, či krajina stojí pre partnerov za to, aby za ňu bojovali. Pre reputáciu je dôležitý synergický efekt komunikácie rezortov obrany a zahraničia, čo sa na Slovensku v uplynulom období nedarilo. Spomenul výsledky hodnotenia londýnskeho think-tanku ECFR, ktorý hodnotil, v čom sú jednotlivé členské krajiny lídrami alebo brzdami v rámci európskych politík. Slovensko vyšlo ako líder v oblasti presadzovania ľudských práv v zahraničnej politike a vo východnej politike. Ako brzda bolo označené pre spoločnú politiku EÚ voči Kosovu.

Podľa Valáška by bolo vhodné, aby Slovensko ešte do summitu NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk »v Chicagu zapracovalo na svojej reputácii, napríklad cez rozpracovanie konkrétnejších plánov obrannej spolupráce vo V4. Isté konzultácie už na túto tému prebiehajú, problémom je, že všetky potenciálne projekty, ktoré by mohli priniesť v dlhodobejšom horizonte významnú úsporu si vyžadujú na začiatku zvýšené náklady. Ako príklad uviedol zlúčenie vojenských akadémií.

Pokiaľ ide o“ pooling and sharing“ aj Európska obranná agentúre podľa Valáška tápe a nikto dnes nemá patent na to, ako by to malo fungovať.

Viacrýchlostný Vyšehrad

Analytik Tomáš Strážay zo SFPA hodnotil vývoj v zoskupení V4. Poukázal na rozchádzajúce sa česko-slovenské postoje v zásadných otázkach – inštitucionálny vývoj v EÚ a energetické trasovanie. Poľsko Poľsko je jednou z krajín Strednej a Východnej Európy, ktorá sa zaraďuje k post-komunistickým. Do EÚ vstúpilo spoločne s ďalšími 9 krajinami regiónu (vrátane Slovenska) v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »je podľa neho nedoceneným strategickým partnerom Slovenska, čo vplýva aj na zanedbávané infraštrukturálne projekty.  

V slovensko-maďarských vzťahoch sa naopak podarili projekty v energetickej infraštruktúre a maďarský premiér (Orbán) pod lhom období absolvoval plnohodnotnú návštevu Slovenska. Došlo tiež k intenzifikácii práce bilaterálnych komisií. Stále ostávajú otvorené najproblematickejšie otázky ako je maďarský zákon o dvojitom občianstve a slovenská reakcia, ktorá vyústila do straty slovenského občianstva v niekoľkých prípadoch. Taktiež nová maďarská ústava má výrazné exteritoriálne prvky.

Strážay oceňuje zapájanie Nemecka do aktivít V4, čo prináša do agendy zoskupenia nové témy. Riziká spolupráce vidí v možnom vplyve problematickej relácie Slovenska s Maďarskom na úroveň V4 a rozdielne názory na inštitucionálne otázky EÚ a členstvo v eurozóne.