Lídri EÚ pôvodne dúfali, že meno by mohlo byť známe už po štvrtkovom a piatkovom rokovaní (29. a 30. októbra). Mnohé členské štáty sa ale nazdávajú, že by to bolo predčasné, keďže česká republika ešte neratifikovala Lisabonskú zmluvu.

Čoraz reálnejším sa stáva možnosť zvolať mimoriadny Summit Označenie „summit“ sa vzťahuje na zasadania Európskej rady, ktoré sa konajú minimálne raz za pol roka, spravidla však štyrikrát ročne.viac na www.EuropskaUnia.sk »v novembri, na ktorom sa štáty dohodnú na tom, kto bude „prezidentom EÚ“ a „ministrom zahraničia“ (vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku).

Šéfovia diplomacií ale na tohtotýždňovom stretnutí v Luxemburgu upozornili, že ďalšie prieťahy v obsadzovaní týchto postov oslabia pozíciu EÚ na svetovej scéne. Britský minister zahraničia David Miliband pred rokovaním vyhlásil, že Európa potrebuje silného lídra a britský expremiér Tony Blair by ním mohol byť. Iné členské štáty ale preferujú niekoho menej viditeľného.

„Musíme mať právnu istou pri nomináciách na tieto posty“, hovorí Cecilia Malmström, švédska ministerka pre záležitosti EÚ v reakcii na prieťahy ratifikácie Lisabonu v Českej republike. „Ak ju nebudeme mať, nemôžeme rozhodovať o menách“, povedala novinárom v Luxemburgu.

Diplomati tvrdia, že summit, na ktorom by malo oficiálne padnúť rozhodnutie by mohol byť zvolaný v polovici novembra.

Český ústavný súd včera rozhodnutie o poslednej sťažnosti voči súladu Lisabonskej zmluvy a českého ústavného poriadku nevyniesol. Rokovanie odročili o týždeň, na utorok 3. novembra. Predlžovanie času spôsobilo dodatočné doplňovanie sťažnosti zo strany českých euroskeptických senátorov.

Tony Blair sa v tomto období dostáva pod stále väčší tlak, aby sa vyjadril, či sa chce stať prvým prezidentom EÚ. „Je to o tom, o čom rozmýšľa každá krajina: chceme silný spoločný európsky hlas vo svete? Táto práca vyžaduje niekoho, kto je presvedčivý, obhajcu silnej vízie a kto je prípravný budovať koalície. A ja sa myslím, že toto Tony spĺňa“, povedal David Miliband novinárom.

Časť členských krajín je pripravená podporiť Blaira alebo iného silného kandidáta. Iné ale majú problém s tým, že Tony Blair stál neochvejne po boku Georga Busha v čase invázie do Iraku.

Blairov možný konkurent, luxemburský premiér Jan-Claude Juncker už verejne priznal, že má o post predsedu Európskej rady záujem. "Ak by som bol k tomu vyzvaným, nemal by som žiadny dôvod odmietnuť..., za podmienky, že pre tento post budú ambiciózne predstavy", povedal francúzskym novinám Le Monde. Juncker pôsobí dnes aj ako šéf euroskupiny, zdržujúcej ministrov financií krajín, ktoré zaviedli spoločnú európsku menu euro.

Krajiny Beneluxu sú nachylnejšie podporiť práve Junckera. Argumentujú i tým, že Blair je neakceptovateľný, pretože Británia nie je členom eurozóny ani Schengenu. Na druhej strane je Juncker mnohými považovaný za "príliš federalistického", preto nebude ľahké získať konsenzus ani pre neho.

V hre je stále aj meno holandského premiéra Jana-Petra Balkenendeho.