Pozadie

Po referendách vo Francúzsku a Holandsku, ktoré odmietli európsku ústavnú zmluvu, vyhlásila Európska únia „obdobie reflexie“. Počas neho chcela nájsť riešenie krízy reformy inštitúcií, ale aj politík EÚ. Zatiaľ však svoj účel nesplnilo.

Z 28 členských krajín zatiaľ ústavnú zmluvu schválilo 17 členov, aj keď nie všetci dotiahli ratifikačný proces formálne do konca (na Slovensku chýba podpis prezidenta). Ešte 26. januára 2007 sa stretli podporovatelia euroústavy a žiadali zachovanie podstaty súčasného textu.

Otázky

V Európskom parlamente zasadal 28. februára Výbor pre ústavné otázky. Europoslanci Europoslanec je člen priamo voleného zákonodarného orgánu Európskej únie - Európskeho parlamentu. Europoslanci sú ekvivalentom poslancov národných parlamentov na európskej úrovni. viac na www.EuropskaUnia.sk »sa vyslovili za prijatie „euroústavy plus“. Predseda výboru Jo Leinen charakterizoval postoj slovami: „Pre nás neexistuje plán B, existuje iba plán A+.“ Leinen privítal myšlienku prijatia obohatenej verzie súčasného textu a odmietol akúkoľvek „minizmluvu“ (ako to navrhuje napríklad francúzsky prezidentský kandidát Nicolas Sarkozy).

K europoslancom sa pripojil aj španielsky minister pre európske záležitosti Alberto navarro a jeho luxemburský kolega Nicolas Schmit, ktorí boli obaja iniciátormi januárového stretnutia „priateľov ústavy“. Potvrdili svoj pôvodný postoj a vyhlásili, že súčasný text musí byť zachovaný.

Niektorí členovia výboru argumentovali, že odmietnutie dokumentu dvoma členskými krajinami nemusí znamenať úplné zamietnutie textu. Najmä preto, že s ním už dnes prejavili súhlas dve tretiny členských krajín, reprezentujúcich viac ako polovicu obyvateľov.

Okrem toho navrhli doplnenie euroústavy o prvky, ktoré by jej viac pomohli odpovedať na výzvy, ktorým čelí – napríklad environmentálne otázky, klimatické zmeny, globálnu súťaž a prisťahovalectvo.

Niektorí z členov výboru však Ústavnú zmluvu kritizovali a vyčítali jej „nedostatok demokratickej legitimity“.

Pozície

Francúzsky prezidentský kandidát Nicolas Sarkozy povedal: „Hlavnou prioritou našej medzinárodnej politiky bude vyriešenie európskej ústavnej krízy, ktorú spustilo holandské a francúzske „nie“.“

Španielsky minister pre európske záležitosti Alberto Navarro povedal: „Reprezentujeme 60% populácie EÚ a väčšinu členských štátov: cítil sme, že máme legitímne právo sa stretnúť.“ Odporučil aby ústavnú krízu ukončilo zvolanie Medzivládnej konferencie a dodal: „Ideou je, aby sa zišla pred letom, s jasným mandátom na ktoré body sa chceme pozrieť.“

Luxemburský minister pre európske záležitosti Nicolas Schmit vysvetlil, že januárové stretnutie v Madride „nemalo za cieľ rozdeliť Európu, ale ukázať, že máme spoločnú vôľu udržať podstatu (ústavnej) zmluvy“.

Predseda Výboru EP pre ústavné otázky Jo Leinen (Socialisti) podčiarkol, že „z Ústavy môžeme všetci získať. Naopak, náklady z jej neprijatia sú veľmi vysoké.“

Elmar Brok z Európskej ľudovej strany zdôraznil dôležitosť dvoch prvkov: pripraviť EÚ aby bola schopná čeliť svojim výzvam a zlepšiť jej demokratickú legitimitu. Vyslovil sa za „Ústavu plus“ a poukázal na možnosť dodatočnej deklarácie o sociálnych otázkach a solidarite.

Člen skupiny Zelených Johannes Voggenhuber povedal: „Občania chcú viac Európy, nie menej.“ Kritizoval metódu Nemeckého predsedníctva, ktoré konzultuje s členskými krajinami za zavretými dverami, bez účasti občanov.

Euroskeptický poslanec EP Jens-Peter Bonde predpovedá, že nakoľko je súčasná metóda netransparentná a nezahŕňa konzultácie s ľuďmi, nový text bude „opäť odmietnutý“. Povedal, že jediným riešením je celoeurópske referendum, ktoré by sa konalo vo všetkých krajinách v rovnaký deň. Len tak môžeme dostať skutočný verdikt ľudí.

Liberálny europoslanec Andrew Duff hovoril o možnosti zahrnutia nových ustanovení vo viacerých oblastiach, ako je azylová politika, či bezpečnostná a obranná politika.

Kresťansko-demokratický europoslanec Alexander Stubb kategorizoval súčasné názory členských krajín do skupiny „avantgardy“, ktorú tvorí 18 členských krajín, ktoré dokument prijali alebo ratifikovali, Írsko Írsko patrilo medzi najchudobnejšie krajiny Európy, vďaka viacerým špecifikám však dokázalo plne využiť výhody členstva a dostať sa na ekonomicky medzi špičkových európskych hráčovviac na www.EuropskaUnia.sk » Portugalsko Hoci bolo Portugalsko zakladajúcim členom NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk » do európskej integrácie sa mohlo plne zapojiť až po páde salazarovskej diktatúry v 70. rokoch 20. storočia.viac na www.EuropskaUnia.sk » Švédsko Švédsko sa zapojilo do európskej integrácie až v 90. rokoch a po intenzívnych vnútropolitických diskusiách.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Dánsko ako „priateľov ústavy“, Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Holandsko ako „pohádaných priateľov“, a Českú republiku, Poľsko Poľsko je jednou z krajín Strednej a Východnej Európy, ktorá sa zaraďuje k post-komunistickým. Do EÚ vstúpilo spoločne s ďalšími 9 krajinami regiónu (vrátane Slovenska) v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Veľkú Britániu ako „priateľov, ktorí potrebujú pomoc“.

Stubb tvrdí, že „minizmulva“ by bola „najhorším riešením“ a žiada dodanie prvkov v oblasti sociálnej Európy, energetiky, klimatických zmien a imigrácie.

Ďalšie kroky

• Nemecké Predsedníctvo Úlohou predsedníckej krajiny je predovšetkým organizovať prácu Rady v jej jednotlivých konfiguráciách a reprezentovať Úniu navonok. Poradie predsedníctiev bolo naposledy určené Rozhodnutím Rady z 1. januára 2007. podľa neho by Slovensko malo prebrať túto funkciu v druhej polovici roku 2016.viac na www.EuropskaUnia.sk »plánuje predstaviť cestovnú mapu na júnovom zasadnutí Rady. Jeho cieľom je dohoda o texte do roku 2008, aby mohol byť nový dokument ratifikovaný pred európskymi voľbami v lete 2009. Podľa Predsedníctva je pravdepodobné, že konečný text bude „kompromisom na najnižšom spoločnom deliteľovi“.