Poskytnutie záchrannej bilaterálnej pôžičky Grécku, ktoré prakticky nemá možnosť kryť svoje dlhy prostredníctvom úverov získaných z finančných trhov, sa stalo jednou z nosných tém predvolebnej kampane. Rámcovú veriteľskú zmluvu o pôžičke Grécku podpísala začiatkom mája 2010 na úrovni EÚ ešte odchádzajúca vláda, ktorá tak umožnila pripraveným členským štátom poskytnúť bilaterálne úvery.

Samotný premiér Robert Fico a líder víťaznej strany vo voľbách -  SMER-SD - po schválení rámcovej dohody o uvoľnení prostriedkov Grékom vyhlásil, že ide nevyhnutný krok k zachovaniu stability eurozóny, no Grékom vyslovil nedôveru a úver podmienil skutočným odhodlaním škrtať výdavky.

Už vtedy však vláda upozornila na to, že ratifikačný proces na národnej úrovni bude záležitosťou nového zloženia parlamentu, pretože treba upraviť zákon o rozpočtových pravidlách a zákon o štátnom rozpočte. SDKÚ-DS na čele s Ivetou Radičovou sa vtedy dožadovala zvolania mimoriadnej schôdze Národnej rady SR a vyslovila rezolútne nie tejto pomoci. Schôdza sa nakoniec nekonala a dosluhujúca vláda rozhodla o odložení hlasovania o bilaterálnej pôžičke na obdobie po júnových voľbách.

Ďalšou záležitosťou, ktorej bude čeliť vláda je európsky stabilizačný mechanizmus, ktorý dohodli ministri financií EÚ pár dní po odblokovaní úveru Grécku. Má byť záchrannou sieťou pre krajiny, ktoré by sa dostali do podobných problémov, akým čelí Grécko Grécko vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji - po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74) a až potom vytvorenie parlamentnej demokracie.viac na www.EuropskaUnia.sk » Horúcimi adeptmi sú napríklad Španielsko Španielsko má najväčšie príjmy z cestovného ruchu spomedzi všetkých európskych krajín.viac na www.EuropskaUnia.sk »či Portugalsko Hoci bolo Portugalsko zakladajúcim členom NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk » do európskej integrácie sa mohlo plne zapojiť až po páde salazarovskej diktatúry v 70. rokoch 20. storočia.viac na www.EuropskaUnia.sk » Minister financií Ján Počiatek však už na podpísanie rámcovej dohody o mechanizme nemá mandát.

Predvolebný zápas ustal a najmä stredo-pravé strany (SDKÚ-DS, SAS, KDH a Most-Híd), ktoré s veľkou pravdepodobnosťou vytvoria vládu, sú teraz vo vyjadrovaní oveľa opatrnejšie. SDKÚ-DS sa k úveru Grécku stavia negatívne aj po voľbách. Volebná líderka strany Iveta Radičová v utorok po zasadnutí straníckeho prezídia vyhlásila, že pôžičku pre Grécko nepodporia. Dnes na žiadosť EurActiv-u o stanovisko k problematike úveru Grécku a stabilizačnému mechanizmu strana reagovala vyhlásením, že sa v tejto chvíli k otázkam nebude vyjadrovať.

Šéf strany SAS Richard Sulík EurActiv-u potvrdil, že povolebné stanovisko voči Grécku ani jeho strana nemení a v parlamente pôžičku nepodporí. Podľa jeho slov však ide o záväzok, ktorý splnený bude. Stabilizačný mechanizmus zatiaľ nechcel komentovať, pretože sa k nemu presne bude vedieť vyjadriť až po dôkladnom preskúmaní problematiky.

Predseda strany Most-Híd, Béla Bugár včera počas rozhovoru s prezidentom SR Ivanom Gašparovičom uviedol, že ak má Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »prejaviť solidaritu a pomôcť Grécku, malo by si vylobovať od Európskej únie lepšie pozície v oblasti podpory poľnohospodárstva a podnikateľov.

KDH na čele s Jánom Figeľom najprv tvrdila, že pôžička Grécku nie je vítaným, ale nevyhnutným riešením. Následne však podmienky vyhlásila za nevýhodné pre Slovensko.

Budúcnosť pôžičky Slovenska Grécku je tak momentálne nejasná, hoci medzinárodná situácia najmä s prihliadnutím na špekulácie o tom, že Španielsko chce požiadať EÚ o pomoc, je napätá. Slovenskou pozíciou sa dnes zaoberali aj lídri počas summitu v Bruseli. Ako informuje agentúra ČTK, švédsky premiér Frederik Reinfeldt na margo Slovenska vyhlásil, že je dôležité, aby sa každý člen správal zodpovedne, obzvlášť, pokiaľ je v eurozóne.

"Viem, že je ťažké rozhodnúť na Slovensku o tejto záležitosti, ale ak sa rozhodneme spolu, znamená to veľa, znamená to, že sme v tejto veci jednotní. Myslím si teda, že by bolo najlepším riešením, ak by sa Slovensko pridalo k (ostatným) členským krajinám eurozóny," uviedol na summite Jerzy Buzek, predseda Európskeho parlamentu.

Nová vláda tak bude konfrontovaná dohodnutými záväzkami predchádzajúcej vlády na jednej strane a vlastnými pred i povolebnými stanoviskami na druhej strane.

Ako pre EurActiv povedal europoslanec Eduard Kukan (EPP, SDKÚ-DS), nepochybuje „o tom, že nová vláda bude plniť záväzky predchádzajúcej vlády v medzinárodnej oblasti, takže tu nemožno očakávať, nejaké spätkovanie zo strany budúcej vlády“.  Zároveň dodal, že obavy, že nová slovenská vláda sa zmení na brzdu pri spoločnom postupe EÚ nie sú na mieste. „Slovensko bude využívať možnosť tak, ako každý iný členský štát, aby prezentovalo svoj názor aj keď možno niekedy nebude plne v súlade s tým, čo hovoria iné štáty ale v tom nevidím nijaký problém.“