Lisabonská zmluva reformuje postavenie a kompetencie inštitúcií Únie. Medzi najvýznamnejšie zmeny patrí vytvorenie nových postov stáleho predsedu Európskej rady a predstaviteľa pre zahraničné vzťahy, posilnenie postavenia Európskeho parlamentu pri prijímaní legislatívy a užšie vtiahnutie národných parlamentov do tvorby európskych politík.

Zmluva však ponúka rámec reforiem. Konkrétne pravidlá fungovania musia inštitúcie dohodnúť medzi sebou. „Bude  potrebné zamerať sa na zmeny, ktoré priniesla Lisabonská zmluva, hľadať optimálne prepojenie medzi Radou, Komisiou a Parlamentom a najefektívnejší  spôsob zapojenia národných parlamentov do procesu“, povedal na diskusii komisár Maroš Šefčovič.

Posilnenie Európskeho parlamentu

Lisabonská zmluva výrazne posilňuje Európsky parlament Európsky parlament je jediný priamo volený orgán Európskej únie. 785 poslancov je volených každých 5 rokov voličmi vo všetkých členských štátoch Európskej únie.viac na www.EuropskaUnia.sk » Pri schvaľovaní legislatívy bude mať až v 90% prípadov spolurozhodovaciu právomoc. Podľa M. Šefčoviča z toho vyplýva, že zmierovacia procedúra bude omnoho častejšia.

Práve tu vidí slovenský komisár svoju  kľúčovú úlohu komunikačného a informačného priesečníka medzi Európskou komisiou, Parlamentom a  -Radou. Bude zastupovať Komisiu na Rade pre všeobecné záležitosti, bude sa podieľať na organizácii summitov EÚ a bude hľadať čo najužšie prepojenie s konferenciou predsedov  EP, alebo predsedami výborov.

Vďaka častej prítomnosti v Parlamente by mal dobre poznať názory, atmosféru panujúcu vo vzťahu k návrhom Komisie, a s týmito informáciami bude musieť citlivo zaobchádzať vo vlastnej inštitúcii. „Voči ostatným kolegom v EK bude nevyhnutné ukázať, že podnety, ktoré prinášam, nie sú zasahovaním do ich portfólií, ale je to pridaná hodnota toho, že v partnerských inštitúciách trávim viac času, lepšie poznám atmosféru, a tak viem poradiť, ako ich návrh môže úspešnejšie, ľahšie prejsť cez schvaľovacie konanie. Verím že portfólio, ktoré vzniklo ako zlúčenie značnej časti portfólií dvoch viceprezidentov – pani Wallstromovej a pána Kallasa, bude mať dostatočný vplyv na chod Komisie, samozrejme som si vedomý, že to bude do značnej miery závisieť od toho, ako budem toto obrovské portfólio zvládať.“

Politickejšia Komisia

Think-tank CEPS vo svojej nedávnej analýze tvrdí, že druhá Komisia J. M. Barrosa je omnoho „politickejšia“, než jej odchádzajúca predchodkyňa. Viaceré vlády poslali do Bruselu kandidátov s jasnými politickými afiliáciami.

Podľa M. Šefčoviča nie je na škodu, že bude Komisia „politickejšia“. Unikátnosť postavenia komisárov je podľa neho v tom, že inštitúcia spája „veľmi obsažný technokratický obsah, ale aj veľmi silný politický rozmer“. Zároveň je to nevyhnutná reakcia na vývoj: „Po zvýšení vplyvu EP je nevyhnutné posilniť politický rozmer Komisie. Bez spolupráce s politickými frakciami v EP by mala Komisia veľmi limitovanú úspešnosť vo svojej iniciatívnej právomoci. Tým, že máme silnejší a politickejší parlament, je prirodzené, že budeme mať aj politickejšiu Európsku komisiu.“

Kvalifikovaná väčšina Kvalifikovaná väčšina je dosiahnutá vtedy, keď objekt hlasovania podporí vopred určená nadpolovičná väčšina hlasov.viac na www.EuropskaUnia.sk »prinesie efektívnosť

Zvýšenie počtu prípadov, kedy sa bude v Rade rozhodovať kvalifikovanou väčšinou a nie jednomyseľne, bude podľa M. Šefčoviča klásť väčšie nároky na členské krajiny, prinesie však rýchlejšie rozhodovanie.

„Fakt, že sa vo vyše 90% oblastiach bude rozhodovať kvalifikovanou väčšinou, zmení  aj fungovanie národných delegácií. Bude evidentné, že ak má krajina s nejakým pripravovaným rozhodnutím problém, bude o ňom musieť informovať na začiatku rozhodovacieho procesu, bude musieť hľadať partnerov, komunikovať, aby sa prijateľné riešenie hľadalo už od začiatku. Nebude sa dať spoliehať na to, že v konečnom dôsledku sa dá použiť právo veta. Preto verím, že posun k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou umožní rýchlejšie a efektívnejšie rozhodovanie.“

Národné parlamenty – prenesenie európskej diskusie na národnú pôdu

M. Šefčovič vníma pozitívne, že Lisabonská zmluva vťahuje viac do rozhodovacieho procesu národné parlamenty. Okrem toho, že by mali byť „strážcami princípu subsidiarity“, môžu pomôcť priblížiť európsku integráciu občanom.

„Od prepojenia s národnými parlamentmi si sľubujem to, že sa európske témy dostanú na národnú úroveň, že budú diskutované na pôde národných parlamentov, a nakoniec aj voľby do Európskeho parlamentu budú následne viac o európskych témach, než národných.“

Občianska iniciatíva

Lisabonská zmluva posilňuje možnosti takzvanej občianskej iniciatívy – občanom Únie dáva možnosť vyzvať petíciou Komisiu, aby prišla s určitým legislatívnym návrhom. Aj v tomto prípade sú však známe len rámcové pravidlá – petíciu musí podporiť milión občanov z väčšieho počtu členských krajín.

Konkrétne veci treba dohodnúť – z koľkých krajín, koľko občanov musí minimálne pochádzať z jednej krajiny, v akej lehote má prísť legislatívny návrh, a podobne. Návrhy sú momentálne v konzultačnej procedúre, podľa M. Šefčoviča by mal byť konkrétny návrh známy už vo februári alebo marci. Bruselská exekutíva je k čo najväčšej aktivite tlačená nielen Európskym parlamentom, ale aj mimovládnymi organizáciami. Plán je, aby bola občianska iniciatíva plne funkčná už pred prvým výročím Lisabonskej zmluvy.

Kto bude EÚ zastupovať navonok?

Obaja noví vrcholní predstavitelia Únie – stály predseda Európskej rady i vysoká predstaviteľka pre zahraničnú politiku – majú v popise práce zastupovanie Únie navonok. Aj v tomto prípade bude  ich pôsobenie definované postupne, myslí si M. Šefčovič. „Riešenie sa bude formovať časom. Viem si predstaviť, že úloha predsedu Európskej rady bude dôležitá pri organizácii summitov, na ktorých EÚ rokuje so svojimi zahraničnými partnermi a veľkú  časť reprezentácie navonok bude mať na starosti barónka Ashtonová.“

V komunikatívnej oblasti, za ktorú zodpovedá Komisia, bude úlohu hlavného predstaviteľa naďalej zastávať predseda  J. M. Barroso.

„Minimálne v prvom období, pokiaľ sa proces naštartuje, bude  úloha barónky Ashtonovej  nadľudská. Bude musieť predsedať Rade ministrov zahraničných vecí, každú stredu sa bude zúčastňovať na zasadnutí kolégia komisárov, kde bude vystupovať ako viceprezidentka, medzitým bude musieť manažérsky zvládať Európsku zahraničnú službu, ktorá bude mať na začiatku predpokladám okolo 2000 zamestnancov, a tento počet bude ďalej rásť v závislosti od miery, v akej sa bude do nej preberať personál na zastúpeniach Komisie v zahraničí a zároveň bude fungovať ako nominačná autorita, keď bude menovať do vysokých postov v zahraničnej službe.“

Pri vytváraní európskej zahraničnej služby jej bude asistovať komisár M. Šefčovič. „Bude zahŕňať odborných pracovníkov z Európskej komisie, ale aj generálneho sekretariátu Rady, plus asi 30% diplomatov z národných členských krajín.“

„Vládny program“ Komisie

Komisia predstúpi s programom, na základe ktorého bude možné potom hodnotiť jej úspešnosť. Podľa M. Šefčoviča sa bude odvíjať od politických usmernení predsedu Komisie. Verejnosti bude predstavený pri prezentovaní v EP, súčasne bude predložený členským krajinám. Treba sa však pripraviť na rozsiahly a komplexný dokument.

Jednou z úloh Maroša Šefčoviča je podľa jeho slov aj navrhnúť, ako bude v budúcnosti vyzerať proces prípravy programu Komisie. V predchádzajúcom volebnom období sa Európsky parlament a Komisia zhodli na programových cieľoch a načasovaní a podpísali medziinštitucionálnu dohodu. Bola ponúknutá aj Rade, tá ale pred piatimi rokmi neprejavila veľký záujem. „Uvidíme, ako bude reagovať Rada teraz na snahu mať spoločné programovanie pre tento nový mandát Komisie.“

Personálne obsadenie Komisie

Na Slovensku aj v iných nových členských krajinách rezonuje otázka nedostatočného zastúpenia ľudí z tzv. nových členských krajín na vysokých postoch v Európskej komisii. Pri rozšírení bolo dohodnuté, že do roku 2010 bude pre nových členov platiť preferenčný režim – kvóty minimálneho počtu ich občanov v administratíve Európskej komisie. M. Šefčovič si myslí, že to bol veľmi správny prístup. „Bez neho by sa ľudia z nových členských krajín, ktorí nepoznajú toto prostredie a nemohli byť zaškolení tak ako občania starých členských krajín, v Komisii len ťažko presadzovali.“ Dnes sú napríklad slovenské kvóty naplnené.

Pripustil však, že pretrváva problém s rozmiestnením na vyšších postoch. Ak prejde híringom, chce zabezpečiť čo najlepšie využitie času ostávajúceho do konca roka 2010 tak, aby boli stanovené kvóty naplnené.

Pozadie

Maroš Šefčovič sa stal členom Európskej komisie na jeseň 2009, po odstúpení Jána Figeľa. V súčasnosti je zodpovedný za oblasť vzdelávania.

Súčasne bol však menovaný do novej Komisie J.M. Barrosa. V nej má mať na starosti medziinštitucionálne vzťahy, zabezpečenie vnútorného fungovania Európskej komisie (administratívne, personálne otázky), ale aj oblasť regulácie lobingu a iniciatívu transparentnosti EÚ.

Pred oficiálnym nástupom do funkcie však bude musieť ešte prejsť vypočutím v Európskom parlamente – niekoľkohodinovým maratónom otázok europoslancov, ktoré preveria jeho pripravenosť zastávať určený post. Vypočutie je plánované na 18. januára 2010.

V pondelok 14. decembra 2009 sa komisár Maroš Šefčovič zúčastnil na diskusii, ktorú organizoval portál EurActiv.sk a Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku, s podporou Friedrich Ebert Stiftung Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »