Keďže Davida Milibanda nová kariéra v Bruseli nezaujala, európske stredo-ľavé politické sily obrátili pozornosť na ďalších zo svojho „shortlistu“ kandidátov do úradu Vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

Niektorí socialisti, s ktorými hovoril EurActiv si myslia, že boj zvedú v zásade dvaja z nich - rumunský europoslanec Adrian Severin a bývalý taliansky minister zahraničia Massimo D´Alema.

Hoci obaja spĺňajú kritéria predsedu Európskej komisie José Manuela Barrosa pre túto úlohu, pre žiadneho nie sú vyhliadky úplne bez prekážok.

Severinove šance brzdí vnútropolitická situácia v Rumunsku. Severin ako bývalý rumunský minister zahraničia je z inej politickej rodiny, ako súčasná vláda, ktorá ho pravdepodobne v tejto kandidatúre nepodporí.

Ako informuje EurActiv.ro Mircea Geoana, líder rumunskej opozičnej socialistickej strany PSD vyzval prezidenta Trajana Basescu, aby podporil Severinovu kandidatúru. „Z konzultácií, ktoré viedli [lídri EÚ ] sa zatiaľ dohodol shortlist stredo-ľavých kandidátov, na ktorom figuruje aj Severin. Ale musím s poľutovaním povedať, že rumunská diplomacia, hlava štátu a vlády sa ani len nepokúsili, diskrétne či verejne, podporiť túto kandidatúru“, povedal Geoana.

Opätovne vyzval prezidenta, dočasného premiéra Emila Boca aj ministra zahraničia Catalina Predoiu, aby oficiálne lobovali za to aby Severina dostal post, ktorý je „číslo 3 v európskej hierarchii“.

Politická situácia sa ešte komplikuje prezidentskými voľbami, ktoré sa budú konať 22. novembra. Očakáva sa, že Basescu vyhrá. Predčasné parlamentné voľby sú tiež na spadnutie po tom, čo sa v októbri socialisti stiahli z veľkej koalície.

Prekážky, ktorým čelí D´Alema sú iného charakteru. Podobne ako Severin, j D´Alema je bývalý prominentný socialistický minister zahraničia v krajine, ktoré je ovládaná pravicou. Napriek tomu, sa zdá, že má doma podporu. V uplynulých dňoch domáce médiá informovali, že Silvio Berluscovni D´Alemu podporuje a tvrdí, že by to pre Taliansko Taliansko patrí medzi zakladajúcich členov Európskej únie. Je členom skupiny G-8 a do eurozóny vstúpilo už pri jej vznikuviac na www.EuropskaUnia.sk »bola veľká česť.

Znamenalo by to ale, že musí obetovať Antonia Tajaniho, ktorého pôvodne na tento post zamýšľal v rámci kalkulácií s portfóliami v novej Európskej komisii. Keďže ale existuje konsenzus, že sa tento post obsadí niekým zo socialistického tábora, aj tak by nemal veľké šance.

Hlavných oponentov má D´Alema v zahraničí. Najmä niektoré krajiny bývalého východného bloku  - predovšetkým Poľsko Poľsko je jednou z krajín Strednej a Východnej Európy, ktorá sa zaraďuje k post-komunistickým. Do EÚ vstúpilo spoločne s ďalšími 9 krajinami regiónu (vrátane Slovenska) v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »– majú problém s jeho komunistickou minulosťou. Jeden z diplomatov dokonca povedal, že D´Alema nemá kvôli postoju Poľska „žiadnu šancu“.

Hneď ako švédske Predsedníctvo Úlohou predsedníckej krajiny je predovšetkým organizovať prácu Rady v jej jednotlivých konfiguráciách a reprezentovať Úniu navonok. Poradie predsedníctiev bolo naposledy určené Rozhodnutím Rady z 1. januára 2007. podľa neho by Slovensko malo prebrať túto funkciu v druhej polovici roku 2016.viac na www.EuropskaUnia.sk »potvrdí, že náčrt dohody o personálnych otázkach je na svete bude do Bruselu zvolaný mimoriadny Summit Označenie „summit“ sa vzťahuje na zasadania Európskej rady, ktoré sa konajú minimálne raz za pol roka, spravidla však štyrikrát ročne.viac na www.EuropskaUnia.sk » kde lídri EÚ definitívne rozhodnú.