Rehn uviedol dve konkrétne vízie – zavedenie nových orgánov finančného dohľadu a vytvorenie postu spoločného vysokého predstaviteľa Únie, ktorý by ju ako celok zastupoval na medzinárodných ekonomických fórach akým je napríklad G20.

„Vysoký predstaviteľ pre ekonomické záležitosti“ ako ho pomenoval jeden z poslancov (podobný postu Catherine Ashtonovej) v pléne vyvolal záujem, pričom negatívne stanovisko vyjadrili najmä Nemci a Francúzi.

Rehn tiež urgoval poslancov k schváleniu nových orgánov finančného dohľadu tak, aby mohli začať pracovať do konca leta. „Okolo dohľadu nad systémovým rizikom je vákuum, ktoré potrebujeme vyplniť,“ povedal členom výboru pre hospodárske a menové záležitosti.

Dlhy sú slabinou

Poslanci Rehna „grilovali“ z každej strany politického spektra. Najmä ako dôrazne bude pristupovať pri presadzovaní podmienok stanovených v Pakte stability a rastu a tiež spomínanej finančnej regulácie.

Poslanec z radov zelených Sven Giegold objavil komisárovu slabinu otázkou, či má nejaké konkrétne návrhy ako vyriešiť nerovnováhu v EÚ a obrovské verejné dlhy. Obvinil ho, že sa odpovedi na otázku snaží vyhnúť presadením svojho názoru, že Pakt stability a rastu Pakt stability a rastu je dohodou, ktorá zaväzuje členské krajiny (primárne členov eurozóny) dodržiavať rozpočtú disciplínu.viac na www.EuropskaUnia.sk »časom prinesie požadované výsledky.

Odpoveďou je EÚ 2020

Rehn chce obnoviť ducha Lisabonskej agendy v rámci stratégie EÚ 2020, ktorá podľa neho bude veľmi záležať na uplatňovaní Paktu stability a rastu, ktorý Komisii umožňuje monitorovať fiškálnu kondíciu krajín, podľa stanoveného 3-percentného stropu pre deficit verejných financií.

V októbri počet členských štátov, ktoré boli na listine exekutívy a čelia disciplinárnym procedúram za prekročenie hranice, dosiahol 20, z toho bolo 13 krajín eurozóny. Odchádzajúceho komisára Joaquína Almuniu ostro kritizovali, že počas krízy na štáty netlačil, aby sa viac snažili o nápravu svojich dlhov. Podľa poslancov ani Rehn nebude mať dostatok vôle, aby členské krajiny donútil k fiškálnej disciplíne.

Doterajší komisár pre rozšírenie však absolútne odmietol možnosť, že by štáty ako Grécko Grécko vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji - po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74) a až potom vytvorenie parlamentnej demokracie.viac na www.EuropskaUnia.sk »s odhadovaným deficitom za rok 2009 na úrovni 12,7 %, mohli vylúčiť z Únie.