Pozadie

"Vítam zdrvujúcu väčšinu, ktorá podporila Zmluvu. Hlasovanie reprezentuje slobodnú voľbu ľudí, ktorých zastupujete". Takto komentoval výsledok včerajšieho (20.2.) hlasovania EP jeho predseda, Hans-Gert Pöttering.

Otázky

V stredu európski poslanci hlasovali o správe vyzývajúcej členské krajiny na rýchlu ratifikáciu Lisabonskej zmluvy. Parlamentná správa súčasne vyjadruje silnú podporu navrhnutej a schválenej inštitucionálnej reforme. Uvedenie Lisabonskej zmluvy do života umožní obyvateľom EÚ voliť do EP v júni 2009 s úplnou znalosťou novej inštitucionálnej sústavy, myslia si poslanci Iñigo Mendez de Vigo EPP-ED Skupina Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov) a Európskych demokratov združuje kresťanských demokratov, konzervatívcov a hlavné politické prúdy stredu a pravicového stredu z 27 členských krajín Európskej únie. Je najväčšou politickou skupinou v Parlamente.viac na www.EuropskaUnia.sk » ES) a Richard Corbett PES Strana európskych socialistov (PES) vznikla v roku 1992 po podpise Zmluvy o Európskej únii (Maastrichtskej zmluvy) ako nástupnícka strana Konfederácie socialistických strán Európskeho spoločenstva.viac na www.EuropskaUnia.sk » UK), predkladatelia správy.

Lisabonská zmluva má podľa EP pre blok 27 krajín veľký význam a prináša niekoľko zásadných zmien:

• Viac demokracie: posilňuje rolu národných parlamentov a dáva silnejšie postavenie jedinému priamo volenému európskemu orgánu, Európskemu parlamentu.
• Viac občianskych práv: Charta základných práv Charta základných práv Európskej únie po prvý krát v dejinách EÚ spája do jediného dokumentu celú škálu občianskych, politických, ekonomických a sociálnych práv všetkých občanov a obyvateľov EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk » hoci sa nestane súčasťou primárneho práva, bude mať záväzný charakter.
• Viac efektivity: Spoločenstvo bude môcť efektívnejšie prijímať rozhodnutia. V niektorých oblastiach už nebude hlasovať na základe jednomyseľnosti, ktorú nahradí väčšinové hlasovanie.

Poslanci vidia problém vo výnimkách, ktoré si presadili niektoré krajiny. Ide o (dočasné) nepripojenie sa napríklad k Charte základných práv, či k spolupráci v oblasti objasňovania trestných činov.

"Ak by vás videli vaši rodičia, hanbili by sa za vás". Tieto kritické slová adresoval Hans-Gert Pöttering euroskeptickým poslancom, ktorí prišli na hlasovanie vo výrazných žltých tričkách s transparentmi požadujúcimi referendum. Konečné hlasovanie však dopadlo výrazne v prospech Zmluvy: 525 hlasov "za", 115 "proti" a 29 poslancov sa zdržalo, medzi nimi aj zástupcovia slovenského KDH. Slovenskí Europoslanci Europoslanec je člen priamo voleného zákonodarného orgánu Európskej únie - Európskeho parlamentu. Europoslanci sú ekvivalentom poslancov národných parlamentov na európskej úrovni. viac na www.EuropskaUnia.sk »z SDKÚ-DS a SMK rezolúciu podporili aj napriek tomu, že ich stranícki kolegovia odmietajú v NR SR hlasovať za ratifikáciu dovtedy, pokiaľ nebude schválená pre nich prijateľná verzia Tlačového zákona (EurActiv 29/01/08)

Proces ratifikácie Lisabonskej zmluvy začal v decembri 2007 a jeho úspešné ukončenie sa očakáva koncom tohto roka. Súčasný stav je nasledovný:

• Doteraz ju schválilo Maďarsko, Malta, Rumunsko, Slovinsko Slovinsko bolo prvou z častí Juhoslávie, ktorá začiatkom 90. rokov vyhlásila samostatnosť. Na rozdiel od iných krajín regiónu sa mu podarilo osamostatniť pomerne pokojne.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Francúzsko.
• Poľská vláda tento týždeň predložila text do parlamentu.
• SR sa pokúsila schváliť dokument dva razy, ale hlasovanie bolo vždy kvôli sporom o Tlačový zákon preložené.
• V marci sa bude Zmluvou zaoberať Grécko.
• Horúca diskusia sa očakáva v blízkom období vo Veľkej Británii, kde medzi vládou a opozíciou panuje rozdielny názor na otázku vypísania referenda.
• V otázke referenda má jasno Írsko, ktoré je ako jediná členská krajina svojou ústavou zaviazané konzultovať vec s obyvateľmi.
• "Problémovou" krajinou sa môže stať Nemecko. Stanley Crossick na portáli Blogactiv uvádza, že nemecká CSU a Ľavicová strana uvažujú o podaní podnetu na ústavný súd. Mal by preskúmať, či je parlamentná ratifikácia zákonná. V takom prípade bude veľa závisieť od prezidenta Horsta Kellera a od vývoja na domácej politickej scéne.

Pozície

Irena Belohorská (NI) uvítala iniciatívu EP aktívne sledovať a iniciovať proces ratifikácie Lisabonskej zmluvy. "Lisabonská zmluva je politickým kompromisom a je vyváženým a dobrým dokumentom", uviedla v pléne EP. Fakt, že EP bude podľa tejto zmluvy obdarený širšími právomocami označila za "modernizáciu a demokratizáciu politiky v Európe 21. storočia".

"V tejto súvislosti ma mrzí, že Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk » ktoré pri ratifikácii Ústavnej zmluvy nemalo žiaden problém, sa dnes práve vďaka politickým hrám zviditeľnilo problémom tejto ratifikácie. Verím však, že aj slovenskí politici si uvedomia potrebu tohto dokumentu a ratifikácia prebehne bez problémov."

Zita Pleštinská (EPP-ED): "Som presvedčená, že ratifikácia Lisabonskej zmluvy nie je ohrozená ani na Slovensku", uviedla a dodala, že s výnimkou jednej parlamentnej strany má zmluva na Slovensku všeobecnú podporu a bude za ňu hlasovať veľká väčšina poslancov Národnej rady.

"Súčasná slovenská opozícia, ktorá má najväčšie zásluhy na tom, že Slovensko patrí do európskej rodiny,  bude o Lisabonskej zmluve hlasovať v tej chvíli, keď tlačový zákon - kritizovaný zo strany viacerých inštitúcii vrátane FREEDOM HOUSE, OBSE, Európskej federácie novinárov - bude prepracovaný v súlade s ich pripomienkami", uviedla v rozprave.

Ján Hudacký (EPP-ED): "Ani táto zmluva nie je perfektná, čo sa týka prenosu kompetencií. Čo je pozitívne, je posilnenie vplyvu EP, rozšírenie oblastí, do ktorých môže zasahovať. Nie len byť informovaný, ale aby mohol realizovať svoje prístupy prostredníctvom spolurozhodovania. Pre mňa je skôr negatívnym prvkom Charta ľudských práv, ktorá sama o sebe je veľmi podstatná a nutná, pretože ochrana ľudských práv má mať prioritu. Čo mi však na nej vadí je nízka explicitnosť v súvislosti s tzv. prirodzenými ľudskými právami, ktoré sú prirodzené lebo veľa tzv. ľudských práv, ktoré sú dnes rešpektované je ďaleko za hranicou ľudskej prirodzenosti, toto je môj problém a bol to hlavný dôvod pre ktorý som sa zdržal."

Informačnou kanceláriou Európskeho parlamentu