“O jeho mene existuje konsenzus, čo je medzi dvadsaťsedmičkou vzácne. Nikto iný nezíska jednomyseľnosť“, povedal nemenovaný európsky diplomat, ktorého cituje agentúra AFP.

„Nikto nie je proti nemu a mnohí ho žiadajú, aby to prijal“, povedal ďalší diplomat. Van Rompuya, ktorý včera dovŕšil 62 rokov, podľa informácií AFP mnohí na summite v Bruseli uplynulý týždeň presviedčali, že je najvhodnejším kandidátom na post stáleho predsedu Európskej rady. Van Rompuy má údajne aj silnú podporu Francúzska a Nemecka.

Hovorca belgickej vlády odmietol tieto dohady komentovať. Včerajšie vydanie flámskych belgických novín De Standaard však uverejnilo článok s titulkom „Van Rompuy nie je kandidát, ale favorit na post európskeho prezidenta“.

Medzi Van Rompuyovými výhodami je, že má povesť šikovného mediátora a riešiteľa problémov, ktoré získal praxou na komplikovanej belgickej politickej scéne, ktorú definuje napätie medzi jazykovými komunitami a regiónmi.

Medzi jeho slabé stránky ale patrí to, že nespĺňa definíciu charizmatického lídra a nie je prominentným menom v medzinárodných vodách. Má povesť skromného muža. Nedávno strávil s manželkou dovolenku v Austrálii, kde cestoval v karavane bez akéhokoľvek bezpečnostného sprievodu.

Belgický premiér má za sebou dlhú politickú kariéru vo flámskej strane kresťanských demokratov CD&V (EPP). Jeho brat Eric Van Rompuy je tiež politikom za tú istú stranu. Ich sestra Christine Van Rompuy je zase členksou malej Strany pracujúcich Belgicka, odštiepeneckej frakcie bývalej Komunistickej strany Belgicka.

Nakoniec to môže byť politická situácia v Belgicku, ktorá zabráni Rompuyovi ujať sa najvyššieho postu v EÚ. Pod jeho vedením totiž stále prebiehajú diskrétne rokovania o novele ústavy a novom vybalansovaní právomoci jazykových komunít.

Jeho predchodca v úrade belgického premiéra Yvesovi Letermemu sa nepodarilo nájsť kompromis o žiadosti Flámov o presun ďalších právomocí na regióny. Belgičania sa väčšinou zhodnú v názore, že Van Rompuy je oveľa úspešnejší v týchto rokovaniach ako bol jeho predchodca.

Frankofónny belgický denník Le Dermiér Heure píše, že luxemburský premiér Jean-Claude Juncker stratil pozíciu favorita aj kvôli slabému zvládaniu finančnej krízy z pozície šéfa euroskupiny. Juncker vraj podcenil dopady, americkej hypotekárnej krízy na Európu a vyhlásil, že stimuly a záchranné operácie podobné tým v USA „nie sú pre Európu riešením“.

Pokiaľ ide o ďalšieho kandidáta, holandského premiéra Jana Petra Balkenendeho,  La Dernière Heure pripomína, že negatívny výsledok referenda o Ústavnej zmluve z roku 2005 môže byť jeho handikep. Podľa agentúry AFP ani o Junckerovi ani o Balkenendem neexistuje medzi lídrami EÚ kompromis.

Podľa Lisabonskej zmluvy sa o vrcholných postoch EÚ rozhoduje kvalifikovanou väčšinou. Politicky dávajú ale lídri prednosť jednomyseľnému rozhodovaniu.

Dnes by mal ústavný súd Českej republiky rozhodnúť o súlade Lisabonskej zmluvy s českou ústavou. Následne sa očakáva, že prezident Václav Klaus dokument podpíše a skončí sa tak takmer dvojročný proces ratifikácie tohto dokumentu.