Princípom občianskej iniciatívy je, že „zatiaľ čo neovplyvňuje právo legislatívnej iniciatívy Európskej komisie, dáva občanom možnosť formulovať požiadavky, ktorými sa Komisia musí vážne zaoberať“.

Občania tak dostanú možnosť priamo participovať na legislatívnom procese. Inštitúcie EÚ dúfajú, že tento nový nástroj pomôže prekonať toľko kritizovaný demokratický deficit.

Organizátori jednej z najznámejších celoeurópskych petícií - kampane za to, aby sa Brusel stal jediným sídlom Európskeho parlamentu - tvrdia, že nemajú v pláne využiť tento nový inštrument. Považujú ho za príliš komplexný, aby mohli použiť svojich 1 270 000 podpisov, ktoré už pod svoju iniciatívu zozbierali.

Komisia dúfa, že možnosť predkladať legislatívne návrhy zdola pomôže pri vytváraní skutočnej európskej verejnej diskusie. „Som pevne presvedčený, že tento nový nástroj posilní cezhraničnú diskusiu o otázkach európskych politík a bude spájať občanov z rôznych krajín pri obhajobe jednej špecifickej otázky“, povedal na vypočutí v Európskom parlamente slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič.  

Návrh nariadenia, ktoré zajtra predstaví Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »bude presnejšie definovať podmienky inciatívy, nad rámec toho, čo hovorí Lisabonská zmluva (Jeden milión podpisov občanov významného počtu členských štátov).

Malé štáty - viac podpisov

Milión podpisov by malo pochádzať minimálne z jednej tretiny počtu členských štátov EÚ – čo je za súčasného stavu deväť krajín. Je to mimochodom rovnaký počet krajín, ktorý je podľa zmluvy potrebný na spustenie tzv. posilnenej spolupráce medzi štátmi bloku, ktoré chcú posunúť integráciu ďalej.

Možnosť znížiť počet krajín, ktoré musia byť v podpisoch pod občiansku iniciatívu zastúpené až na jednu štrvtinu nakoniec Komisia zamietla. Brusel tiež navrhne minimálny počet podpisov pre každú participujúcu krajinu. „Toto číslo by malo byť degresívne proporčné veľkosti členskej krajiny“, uvádza sa v návrhu nariadenia.

Inými slovami, menšie štáty budú potrebovať proporčne viac signatárov ako väčšie štáty. V prílohe materiál špecifikuje požadovaný počet z každého členského štátu, ktorý sa pohybuje od 4500 pre Luxembursko Luxembursko patrí medzi zakladajúcich členov EÚ, už počas druhej svetovej vojny (1944) vytvorila exilová vláda s Belgickom a Holandskom združenie Benelux.viac na www.EuropskaUnia.sk » Estónsko Estónsko je najmenším z pobaltských štátov. Nezávislosť od ZSSR získalo v roku 1991, ruské jednotky odišli však až v roku 1994. V roku 1994 vstúpilo, spolu so Slovenskom, do EÚ i NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk »viac na www.EuropskaUnia.sk » Cyprus Cyprus je ostrovný štát rozdelený od roku 1974 na dve časti – tureckú a grécku. Doterajšie pokusy (v minulosti predovšetkým OSN, dnes najmä EÚ) o jeho zjednotenie stroskotali.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Maltu (viac ako 0,2 % populácie) až po 55 000 pre Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk »a 72 000 pre Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk »(menej ako 0,2 % obyvateľstva).

Každá občianska inciatíva by mala byť najprv registrovaná a mala by prejsť kontrolou prípustnosti zo strany Európskej komisie. To však až po tom, čo oragnizátori vyzbierajú aspoň 300 000 podpisov podporujúcich ich vec. Exekutíva bude mať na preskúmanie dvojmesačnú lehotu.

Na to, aby bola iniciatíva prípustná, musia byť splnené dve podmienky. Musí sa týkať záležitosti, v ktorej môže Únia prijať právny akt na účel vykonania zmlúv a zároveň musí spadať do rámca právomocí Komisie, v ktorých môže predkladať návrhy.

Podpisy môžu byť zbierané v papierovej forme alebo elektornicky, za predpokladu, že splnia isté parametre. Musia byť vyzbierané v období, ktoré neprekročí 12 mesiacov od času, kedy sa s ich zberom začalo. Inak musí celý proces začať odznova.

Ak je občianska iniciatíva predložená v súlade s týmito pravidlami, Komisia do štyroch mesiacov vydá oznámenie. Právne ale Komisia nie je viazaná k tomu, aby predložila legislatívny návrh.

Príliš veľa osobných údajov?

Každý zo signatárov európskej občianskej iniciatívy bude musieť poskytnúť niekoľko typov osobných údajov  - meno adresu, e-mailovú adresu, dátum a miesto narodenia, národnosť a číslo osobného odkladu. Komisia sa domnieva, že všetky tieto údaje sú potrebné na predchádzanie podvodom.

Údaje signatárov budú podľa Komisie predmetom zvýšenej ochrany a budú zničené najneskôr jeden mesiac po predložení inciatívy Komisii alebo 18 mesiacov po dátume registrácie navrhnutej občianskej inciatívy, podľa toho, čo bude skôr.

Množstvo a druh vyžadovaných informácií ale pravdepodobne sťažia život organizátorom. „Neplánujeme použiť tento nový nástroj,“ hovorí Anders Ekberg, jeden z promotérov kampane za jedno sídlo EP.

Tá bola spustená v roku 2006 a jej cieľom je ukončiť tzv. „potulný cirkus“, ktorý núti europoslancov, ich asistentov, lobistov a novinárov sa každý mesiac presúvať o 450 kilometrov do Štrasburgu na štvordňovú plenárnu schôdzu. Podľa odhadov stojí tento systém 200 miliónov eur ročne. Podľa zmlúv je však sídlom EP oficiálne Štrasburg, nie Brusel, kde sa prirozdene sústredila väčšina aktivít.

Organizátori hovoria, že majú viac ako 1 270 000 podpisov.

Požiadavky z návrhu nariadenia o občianskej iniciatíve pre nich ale robia tieto podpisy nepoužiteľné. „Pokiaľ ja viem, pravidlá budú vyžadovať adresu ľudí, ktorí sa podpíšu. My máme len e-mailové adresy“.  

„Zdá sa , že je to spôsob, akým chce Komisia zaručiť, že bude tažšie vyzbierať jeden milión podpisov a len ďalší dôkaz toho, akí sú staromódni“, hovorí Ekberg.