Pozadie

Európsky parlament Európsky parlament je jediný priamo volený orgán Európskej únie. 785 poslancov je volených každých 5 rokov voličmi vo všetkých členských štátoch Európskej únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »síce nemá právomoc odmietnuť Zmluvu EÚ, prijatú a ratifikovanú členskými štátmi, jeho prípadný nesúhlas by však bol pre dokument vážnym politickým úderom.

EP dal na nedávnom plenárnom zasadnutí jasne najavo, že nie je ochotný prijať akúkoľvek dohodu – ak sa text novej zmluvy príliš vzdiali v kľúčových oblastiach od euroústavy, je ho pripravený odmietnuť.

EurActiv sa slovenských europoslancov opýtal, ako hodnotia šance na dosiahnutie dohody, ktoré časti Ústavnej zmluvy by mali ostať zachované, a ktoré prípadne vypadnúť.

Pozície

• Vladimír Maňka (SES):

Lídri krajín EÚ už v októbri 2004 svojimi podpismi potvrdili súhlas s textom Európskej ústavnej zmluvy. Napriek tomu obyvatelia Francúzska a Holandska v referende hlasovali inak, ako si želali ich predstavitelia. Holandský premiér Balkenende to na konci mája v EP zdôvodnil tým, že ich občania pochopili celú vec tak, že Európa nahradí Holandsko Holandsko patrí medzi zakladajúcich členov Európskej únie. Spolu s Belgickom a Luxemburskom vytvorilo ešte počas druhej svetovej vojny Benelux, ako regionálne ekonomické integračné zoskupenieviac na www.EuropskaUnia.sk » Nechcú preto spoločnú hymnu, nechcú spoločnú modrú vlajku so žltými hviezdičkami, nechcú ministra zahraničných vecí EÚ.

Európski lídri by nepodpísali dokument, ktorým by členské štáty EÚ stratili svoju identitu. Táto zjednodušená interpretácia názorov ľudí ukazuje, že skutočným problémom nie je text návrhu Ústavnej zmluvy.

Aké by mali byť línie novej zmluvy? Zachovať si musí posilnenie zahraničnej politiky a bezpečnosti, boj proti medzinárodnému terorizmu, či možnosti ďalšieho rozširovania EÚ. Musí zohľadniť také výzvy, ako je boj proti klimatickým zmenám a spoločná energetická politika, demografické zmeny, globalizácia. Hlasovanie a rozhodovanie by malo byť kvalifikovanou väčšinou.

Názov zmluvy nie je rozhodujúci. Tlakom na zmenu názvu môžeme vyhovieť. Našou prioritou je ukončenie ratifikačného procesu novej zmluvy do konca roka 2008. Preto očakávame od lídrov EÚ, že sa dohodnú. Iné riešenie im, ani nám všetkým nezostáva.

• Zita Pleštinská EPP-ED Skupina Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov) a Európskych demokratov združuje kresťanských demokratov, konzervatívcov a hlavné politické prúdy stredu a pravicového stredu z 27 členských krajín Európskej únie. Je najväčšou politickou skupinou v Parlamente.viac na www.EuropskaUnia.sk »:

Verím, že európski lídri nájdu spoločný kompromis o časovom rámci prijatia Európskej ústavnej zmluvy najmä vďaka angažovanosti nemeckej kancelárky Angely Merkel. Únia potrebuje reformu základných zmlúv, aby mohla reagovať na nové výzvy akými sú globalizácia, klimatické zmeny, zabezpečenie dodávok energie, imigrácia a starnúce obyvateľstvo, hrozba teroristických útokov.

Z tohto dôvodu je nutné zmeniť hlasovanie v Rade z jednomyseľného na kvalifikovanú väčšinu, zaviesť inštitút Ministra zahraničných vecí, posilniť demokratické princípy v rámci európskych inštitúcií, posilniť princíp subsidiarity, zaviesť spoločnú politiku v oblasti energetiky. Na veci nič nemení, či sa konečný text bude volať Ústava alebo Zmluva o EÚ, či budeme mať ministra zahraničných vecí alebo vysokého predstaviteľa pre zahraničnú politiku. Dôležité je, aby bola prijatá v čo najkratšom horizonte.

• Miloš Koterec (SES):

zásade si myslím, že ak sa EÚ lídri dohodnú na texte novej zmluvy, tak bude otázka časového rámca prijatia a ratifikácie len formalitou a bude to pred parlamentnými voľbami v roku 2009. Problémom však zostáva či sa dohodnú. Podľa posledných informácií to vyzerá na dosť tvrdú pozíciu Poľska s tichou podporou niektorých ďalších krajín. Myslím, že ak by po doterajších vyhláseniach poľská vláda súhlasila s aktuálnym textom, tak by stratila doma tvár. Na druhej strane očakávam, že vzhľadom na širokú podporu poľskej verejnosti integrácii v EÚ bude hľadať vláda vo Varšave možnosti „obchodu“, ktorý bude podporiteľný aj inými členskými krajinami a proces prijímania novej zmluvy sa spustí. Myslím, že by nová zmluva môže pohodlne sledovať text v minulosti dohodnutej a u nás už ratifikovanej ústavnej zmluvy.

• Peter Šťastný (EPP-ED):

Keďže som bol zástancom pôvodnej Ústavnej zmluvy, ktorú ratifikovalo 18 krajín, vrátane Slovenska, bol by som rád, keby sa termíny dodržali a zmeny boli minimálne. Verím Nemeckému predsedníctvu, aj šarmantnej Merkelovej, že sa v týchto záverečných dňoch ich predsedníctva podarí novu dohodu rozbehnúť tak, že v lete 2009 bude už ratifikovaná a celá EU bude v druhej časti toho roku fungovať na vylepšenej platforme. Určite podľa mňa lepšie a efektívnejšie. Ak nie, tak to poškodí všetkých 27 členských krajín.

Čo sa týka zachovania, tak jednotná zahraničná a bezpečnostná politika je kľúčová smerom von a reforma Európskej komisie ako i systém dvojitej väčšiny pri hlasovaní zjednodušia a zlepšia funkčnosť smerom dovnútra. Pre uspokojenie občanov, ktorí sa obávajú straty vlastnej suverenity, sa slová ako „ústava“ či „ústavná“ môžu zredukovať a konečná zmluva bude môcť byť ratifikovaná parlamentom. Všetkým nám ide o funkčnú a efektívnu EÚ.

• Peter Baco (NI):

Nová zmluva by mala byť len rámcová a čo najstručnejšia a mala by byť zrozumiteľná pre všetkých občanov EÚ. Z neúspešnej Ústavnej zmluvy by mala zachovať najmä dve časti: navrhnuté posilnené postavenie EP a návrh na zmenu v pomere pri hlasovaní v Rade.

• Milan Gaľa (EPP-ED):

Očakávam, že sa lídri Európskej únie na júnovom summite zhodnú na základných rysoch novej zmluvy EÚ a časovom pláne jej schvaľovania. Je možné pozorovať dolaďovanie predstav o texte, spôsobe a ratifikácie základnej zmluvy medzi Nemeckom a Francúzskom, ktoré boli vždy motorom integrácie. Nemecká kancelárka Angela Merkel si počas predsedníctva svojej krajiny stanovila ambiciózny plán. Budem považovať za úspech, keď dôjde k predbežnej dohode o texte dokumentu a stanoví sa trvanie Medzivládnej konferencie.

Očakávam tiež, že nová úprava základnej zmluvy bude predovšetkým obsahovať inštitucionálne zmeny, úpravu existujúcich zmlúv, definovanie európskych politík a budúceho rozširovania. Je otázne zachovanie preambuly, charty práv a definovanie symbolov Únie.

Ďalšie kroky

• 21.-22. jún 2007: Summit Označenie „summit“ sa vzťahuje na zasadania Európskej rady, ktoré sa konajú minimálne raz za pol roka, spravidla však štyrikrát ročne.viac na www.EuropskaUnia.sk »EÚ v Bruseli bude rokovať o inštitucionálnych reformách
• pred koncom roka 2007: ak dá summit jasný mandát, Portugalské Predsedníctvo Úlohou predsedníckej krajiny je predovšetkým organizovať prácu Rady v jej jednotlivých konfiguráciách a reprezentovať Úniu navonok. Poradie predsedníctiev bolo naposledy určené Rozhodnutím Rady z 1. januára 2007. podľa neho by Slovensko malo prebrať túto funkciu v druhej polovici roku 2016.viac na www.EuropskaUnia.sk »zvolá Medzivládnu konferenciu
• do roka 2009: inštitucionálne reformy by mali začať platiť (čo predpokladá ich ratifikáciu v členských krajinách) pred nasledujúcimi voľbami do EP