Pozadie

Pred tým, než sa dezignovaní eurokomisári ujmú svojej funkcie, musia prejsť trojhodinovým grilovaním v Európskom parlamente. Cielené otázky europoslancov by mali odhaliť, či je konkrétny kandidát vhodný pre svoje portfólio, resp. či je nejaká prekážka pre ktorú, nie je vhodný za člena Komisie vôbec.  

Parlament ale nakoniec hlasuje iba o kolégiu komisárov ako celku. Hoci nemôže odmietnuť komisárov jednotlivo, môže vyvinúť tlak na to, aby boli medzi niektorými komisármi vymenené oblasti, za ktoré budú zodpovední.

V niektorých prípadoch vie EP prinútiť krajinu vymeniť nominanta, aby sa predišlo tomu, že Komisiu neschváli ako celok. V roku 2004 boli takto odmietnutí taliansky a lotyšský kandidáti (Rocco Buttilione kvôli neprijateľnému postoju k homosexuálom a Ingrida Udre kvôli finančnému škandálu z minulosti). Maďarskému nominantovi Lászlovi Kovácsovi na poslednú chvíľu vymenili energetiku za clá a dane a energetiku dostal Lotyš Andis Piebalgs, ktorý nahradil Ingrdiu Udre.  

Otázky

Europoslanci Europoslanec je člen priamo voleného zákonodarného orgánu Európskej únie - Európskeho parlamentu. Europoslanci sú ekvivalentom poslancov národných parlamentov na európskej úrovni. viac na www.EuropskaUnia.sk »(príslušné výbory EP) budú grilovať dezignovaných komisárov v dňoch od 11. do 19. januára. Zdroje z prostredia EP tvrdia, že híringy sa viac sústredia viac na oblasť politík, než na osobnosť kandidátov, hoci v prípadoch kedy budú mať pochybnosti o konflikte záujmov alebo minulosti kandidáta sa ani tejto téme nebudú vyhýbať.    

Novinkou je tentokrát, že stredo-pravá skupina v EP – Európski ľudovci (EPP) - vyzvala verejnosť, aby poslali svoje otázky na dezignovaných komisárov online. V tlačovom vyhlásení sa zase podpredseda sociálno-demokratickej skupiny v EP (SD) Hannes Swoboda zastrájal, že jeho skupina chce zabezpečiť, aby na nasledujúcich päť rokov boli menovaní len tí najlepší kandidáti.

Žiadny hon na čarodejnice?

Swoboda sa zjavne snaží aj preemptívne pôsobiť proti možným útokom na “komunistickú minulosť” niektorých kandidátov – Slováka Maroša Šefčoviča, Čecha Štefana Fülleho (obaja študovali na moskovskom MGIMO) či Estónca Siima Kallasa.  

Kallas je členom aj končiacej Komisie a je jediný, kto vo svojom životopise uvádza, že bol členom Komunistickej strany ZSSR medzi rokmi 1972 a 1990. Sám Barroso, predseda Komisie už druhé volebné obdobie bol v rodnom Portugalsku v mladosti maoistickým aktivistom. Do oficiálneho životopisu si to nepíše.

Maďarský dezignovavaný komisár Lászlo Ándor síce údajne nebol členom komunistickej strany, no pravicová opozičná strana Fidesz ho označuje za “neomarxistu”.

 “Z híringov by sa nemal stať cirkus pre zopár pravičiarov, ktorí sú posadnutí smiešnym strachom, že nová Komisia bude plná utajených komunistov (closet communists)“. Aké afiliácie mali ľudia pred 40 rokmi v Európe, ktorý bola úplne iná, ako tá, v ktorej žijeme teraz, nemá žiadny súvis s výzvami, ktorým bude Európska únia čeliť v budúcnosti”, vyhlásil Hannes Swoboda.

Otočka

Bola to práve Európska ľudová strana, najväčšia skupina v Európskom parlamente, ktorá sa pred časom  zastrájala, že zabráni, aby sa bývalí komunisti dostali do novej exekutívy.

Dnes už jej členovia nie sú natoľko v pokušení útočiť na dezignovaných komisárov z týchto dôvodov.

 “Sme toho názoru, že híringy by sa mali niesť v politickom duchu a bez osobných útokov”, povedal pre EurActiv hovorca EPP Antoine Ripoll, pričom dodal, že jeho skupina je proti akémukoľvek druhu “honu na čarodejnice”.

Ripoll si nemyslí, že by to bolo upustenie od predchádzajúcich vyjadrení, pretože pôvodným zámerom bolo podľa neho zabrániť tomu, aby sa na top pozície v rámci EÚ dostali bývalé vysokopostavené kádre, ktoré sa podieľali na “extrémistických činoch”. Podľa Ripolla to nikdy nebolo myslené paušálne proti každému, kto má komunistickú minulosť.

Hovorca tiež odmieta, že by zmena postoja EPP súvisela s pozíciou Rumjany Želevy, dezignovanej kontroverznej bulharskej komisárky, ktorá sa stala podpredsedníčkou európskych ľudovcov.

“Nechápem, čo sa pani Želeve vyčíta. Jej manžel nebol odsúdený, nie je ani podozrivý z ničoho, neprebieha proti nemu žiadne súdne konanie. (...) Ja to vnímam celé v bulharskom národnom kontexte, tiež preto, že politika novej (bulharskej) vlády pre boj proti korupcii je pomerne drastická. Toto samozrejme vedie k reakciám a tam by som hľadal aj vysvetlenie pre tieto útoky.”

“Nechceme predviesť smutnú šou osobných útokov – Európsky parlament Európsky parlament je jediný priamo volený orgán Európskej únie. 785 poslancov je volených každých 5 rokov voličmi vo všetkých členských štátoch Európskej únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »nie je miesto pre takýto boj”, tvrdí Ripoll.  

Zdroj z liberálnej skupiny ALDE povedal, že ak sa bude po híringu javiť bulharská kandidátka ako problematická, bude snaha posunúť termín hlasovania o celej Komisii naplánovaného na 26. januára. Namiesto riskovania celej Komisie budú poslanci žiadať jej výmenu.

Britský liberálny europoslanec Andrew Duff hovorí, že akýkoľvek odklad hlasovania bude závisieť od toho, ako si budú počínať kandidáti. Ak by bol vážny problém s jedným alebo dvomi, Barroso bude musieť konať “tak rýchlo, ako len vie”, aby vzniknutú situáciu vyriešil. Európsky parlament si totiž zdržanie nepraje a rád by videl fungujúcu Komisiu čím skôr.

Ashton po druhýkrát

Jedným z híringov, na ktorom sa dajú očakávať osobné útoky je vypočutie Catherine Ashton Členka Európskej komiesie pre vonkajší obchod (2008-2009), nahradila na tomto poste Petra Mandelsona.viac na www.EuropskaUnia.sk » vysokej predstaviteľky pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a zároveň podpredsedníčky Komisie. Jej postavenie ale nie je ohrozené.

Na predbežnom híringu už zodpovedala na otázky členov Britskej strany nezávislosti, či brala počas práce pre organizáciu bojujúcu za jadrové odzbrojenie peniaze zo ZSSR.

Ashtonová ale asi bude musieť poslancom vysvetliť, ako myslela svoju odpoveď na písomný dotazník, v ktorom napísala, že jej prvou prioritou bude vytvorenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (európska diplomatická služba, EEAS). Podľa Lisabonskej zmluvy má vysoká predstaviteľka riadiť spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, nie vytvárať EEAS, čo je vnímané ako zodpovednosť členských štátov.

Na druhej strane je väčšina europoslancov ale toho názoru, že vonkajšia služba by mala byť vytvorená čo najskôr, najlepšie „pred tým, ako sa (David) Cameron stane (britským) premiérom”, povedal poslanec Duff.