V rozsudku, ktorým nemecký súd v Karlsruhe konštatoval, že Lisabonská zmluva je v súlade s nemeckou ústavou zostala otvorená otázka právomoci nemeckého strážcu ústavnosti kontrolovať rozhodnutia Súdneho dvora EÚ.

V štvrtkovom rozhodnutí potvrdil nemecký súd rozsudok Súdneho dvora EÚ z roku 2005 (tzv. prípad Mangold), v ktorom európsky súd konštatoval, že nemecké právo je v konkrétnom spore neaplikovateľné. Nemecký súd okrem toho ale konštatoval, že ústavný dohľad nad aktivitami EU je možný len v prípade, že porušenie kompetencií je zrejmé a predstavuje veľmi výraznú zmenu v celkovej štruktúre kompetencií medzi EÚ a členskými štátmi.

Mangoldov prípad sa týkal pracovného práva. Sťažovateľa vyhral pred ESD, no odporca sa na nemeckom ústavnom súde sťažoval, že ESD prekročil svoje právomoci.

Pre Brusel znamená aktuálny postoj nemeckého ústavného súdu úľavu. Keďže v rozsudku o Lisabonskej zmluve súd v Karlsruhe konštatoval, že je jeho povinnosťou kontrolovať, či EÚ bezdôvodne neuzurpuje právomoci, ktoré jej neboli zverené. Vznikli preto obavy, že nemecký súd bude vystupovať ako brzda pri ďalšej integrácii.

Nemecký socialistický europoslanec Jo Leinen, bývalý predseda Výboru pre ústavné veci EP rozhodnutie privítal s tým, že národné súdy a Súdny dvor EÚ by sa mali dopĺňať a nie bojovať o kompetencie.

Len jeden z ôsmych sudcov federálneho ústavného súdu Herbert Landau hlasoval proti takémuto záveru.