Podľa nemenovaných zdrojov diskutovali európski lídri o najvhodnejšej taktike pred blížiacim sa írskym referendom a rozhodovaním v Poľsku a Českej republike. Uvedomujú si však svoj obmedzený vplyv.

Ak by sa zmluvu nepodarilo ratifikovať čo len v jednej z týchto krajín, inštitucionálna reforma sa zabrzdí na celé roky.

Žiaden „plán B“

„Neexistuje plán B“, povedal pre EurActiv zakladajúci riaditeľ think-tanku Centre for European Policy Studies (CEPS), a riaditeľ Európskeho strategického fóra, Peter Ludlow. Podľa neho lídrov znepokojuje možnosť zdržania ratifikácie zmluvy, o „pláne B“ však nediskutovali, ani ho nepovažujú za mysliteľný.

„Ak sa pozriete na poznámky z Antici zo štvrtka (mimoriadny Summit Označenie „summit“ sa vzťahuje na zasadania Európskej rady, ktoré sa konajú minimálne raz za pol roka, spravidla však štyrikrát ročne.viac na www.EuropskaUnia.sk » 17. september), hlavy štátov a vlád o tom diskutovali, no nie vo forme plánu B“, tvrdí Ludlow.

Skupina Antici (nazvaná podľa svojho talianskeho zakladateľa) sa okrem iného stará o zaznamenávanie diskusií hláv štátov a vlád na zasadnutiach Rady.

„Každý má nejaké myšlienky, pre každého by však boli špekulácie úplne absurdné. V tomto momente je pozícia taká, že ak sa na český Ústavný súd posunie 29. septembra druhé odvolanie, Klaus má dôvod nepodpísať to, pokiaľ nie je odvolanie vyriešené.“

V utorok sa má rozhodnúť, či začne český Ústavný súd druhú odvolaciu procedúru o konformite Lisabonskej zmluvy s českou ústavou, na žiadosť skupiny euroskeptických senátorov, blízkych prezidentovi Klausovi.

„Predseda Ústavného súdu naznačil, že čisto z procedurálnych dôvodov bude tento proces trvať minimálne tri mesiace: môže trvať aj šesť mesiacov“, povedal Ludlow. Dovtedy by sa mohli konať v Británii voľby, kde konzervatívny líder David Cameron sľúbil zorganizovanie referenda, ktoré s najvyššou pravdepodobnosťou zmluvu odmietne.

Analytik CEPS Marco Incerti súhlasí s tým, že neexistuje plán B. no ak v Írsku zvíťazia podporovatelia zmluvy, EÚ bude na Klausa tlačiť, aby ju podpísal.

Hlavným rizikovým faktorom je Klaus

Incerti považuje Klausa za hlavný rizikový faktor v snahe o ratifikáciu Lisabonskej zmluvy. „Pán Klaus naznačil, že je skôr ochotný a pripravený robiť problémy. Pokiaľ ide o Poľsko, prezident Lech Kaczynski sa drží pri zemi, aj politická situácia v krajine je stabilnejšia. V Českej republike sa Klaus cíti silný, pretože vládne koalície v krajine boli v poslednom čase skôr slabé.“

„Ak Íri v referende v piatok schvália Lisabonskú zmluvu, existuje stratégia ako dostať Klausa do kúta, aby zistil, že byť izolovaným v Európe je drahé.“

Neexistuje samozrejme právny mechanizmus, ktorý by mohol prinútiť krajinu niečo ratifikovať. Ani ak ide len o podpis prezidenta, ktorý má ratifikáciu uzavrieť, zdôraznil Incerti. Klaus bude môcť preto „zahnať do kúta“ len predovšetkým tlak českej spoločnosti.

„Z právneho hľadiska možno pracovať len s faktom, že Viedenská konvencia o práve zmlúv hovorí, že ak podpíšete zmluvu, máte povinnosť urobiť všetko, čo je možné, aby bola zmluva ratifikovaná.“ Expert však odmietol myšlienku vytvorenia „jadra Európy“ z krajín, ktoré chcú pokračovať v integrácii.

„Neexistujú ani nástroje na vytvorenie alternatívnej „jadrovej Európskej únie“, ako nedávno navrhol taliansky premiér Berlusconi a pred ním mnohé iné rešpektované a váženejšie osobnosti.“

Ďalšie kroky

• 29. september: rozhodnutie, či sa český Ústavný súd začne zaoberať druhým odvolaním

• 2. október: druhé referendum o Lisabonskej zmluve v Írsku