Úplná ratifikácia Lisabonskej zmluvy už stojí iba na podpise českého prezidenta – zarytého euroskeptika a odporcu dokumentu. Začiatkom mesiaca podmienil podpísanie zmluvy prijatím výnimky, ktorá zabezpečí, aby Charta základných práv Charta základných práv Európskej únie po prvý krát v dejinách EÚ spája do jediného dokumentu celú škálu občianskych, politických, ekonomických a sociálnych práv všetkých občanov a obyvateľov EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »nijako nespochybnila Benešove dekréty.

Česká vláda rokovala o požiadavke so Švédskym predsedníctvom. Hoci podľa veľkej väčšiny právnych expertov nemôže Lisabonská zmluva dekréty nijako spochybniť, európski partneri pristúpili na Klausovu podmienku v záujme záchrany Zmluvy, ktorá mala podľa pôvodného plánu platiť už od začiatku tohto roku.

Ku Klausovej požiadavke sa pridalo aj Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk » Premiér predminulý týždeň vyhlásil, že keďže sme rovnako nástupníckym štátom Československej republiky, budeme žiadať o zahrnutie do „českej“ výnimky.

Švédsky návrh

Koncom minulého týždňa poslalo Švédske Predsedníctvo Úlohou predsedníckej krajiny je predovšetkým organizovať prácu Rady v jej jednotlivých konfiguráciách a reprezentovať Úniu navonok. Poradie predsedníctiev bolo naposledy určené Rozhodnutím Rady z 1. januára 2007. podľa neho by Slovensko malo prebrať túto funkciu v druhej polovici roku 2016.viac na www.EuropskaUnia.sk »Českej republike bližšie nešpecifikovaný návrh, o ktorom by sa malo rokovať na tohtotýždňovom summite EÚ.

„Prezident... dostal návrh Švédskeho predsedníctva, ktorý je odpoveďou na jeho požiadavku týkajúcu sa ratifikácie Lisabonskej zmluvy v Českej republike“, píše sa vo vyhlásení kancelárie prezidenta. „Tento návrh korešponduje s tým, čo žiadal prezident, a je s ním možné ďalej pracovať.“

Návrh nie je nijak bližšie špecifikovaný. Český minister pre európske záležitosti Štefan Fuele informoval parlamentný výbor, že vláda žiada pripísanie Českej republiky do zoznamu krajín, ktoré majú výnimky z Charty. Pozorovatelia sa zhodujú na tom, že nebude možné zasahovať do textu zmluvy – mohlo by si to vyžiadať opätovnú ratifikáciu vo všetkých členských krajinách.

Ratifikácia v Českej republike závisí aj od Ústavného súdu, ktorý rozhoduje o podaní o nesúlade Zmluvy s českým právnym poriadkom. V tomto prípade sa však očakáva, že súd žiaden nesúlad nenájde.

Maďarsko Maďarsko je jednou z nových členských krajín, do Európskej únie vstúpilo rovnako ako Slovensko v máji 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »hrozí

Zdá sa, že problém je z pohľadu Prahy vyriešený, teraz sa však objavila hrozba v Budapešti. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Balázs v rozhovore pre Hírszerző pohrozil, že Maďarsko nebude akceptovať spomenutie Benešových dekrétov v akejkoľvek forme. Podľa ministra je to to nerelevantná otázka: „Maďarská pozícia sa zhoduje s niektorými ďalšími krajinami. Lisabonská zmluva s tým nemá nič spoločné, pretože je o budúcnosti, nie o minulosti, teda nie je retrospektívna.“

Budapešť je ochotná akceptovať garancie vo všeobecnej rovine, nie však výslovné spomínanie dekrétov. „Írsko vznieslo niekoľko fiktívnych obáv, ktoré boli upokojené deklaráciou, ktorá nemá žiaden konkrétny vplyv, ale ovplyvnila írskych voličov. Tu (v prípade Českej republiky) si viem predstaviť rovnako nejaké všeobecné garancie právnej povahy, ktoré stanovia, že Lisabonská zmluva nemení žiadne právne zväzky ustanovené v minulosti. Možno to urobiť veľmi jednoduchým spôsobom, v jednej vete.“ Nesmie sa to vak urobiť tak, aby sa otvorila opäť ratifikácia, pripomenul minister.