Zastavenie celého ratifikačného procesu nemôže byť voľbou, zhodli sa včera ministri zahraničia krajín EÚ. Súčasne priznali, že ďalšou krajinou, ktorá môže zamiešať kartami, je Česká republika Česká republika vstúpila do EÚ spolu so Slovenskom v máji 2004. Česká republika a Slovensko majú dlhú históriu spolužitia v jednom štáte.viac na www.EuropskaUnia.sk » Lisabonskú zmluvu skúma tamojší Ústavný súd (EurActiv 16/06/08).

Hoci ministri dokázali spoločne pomenovať riziká plynúce z írskeho referenda, nájsť jednoznačné riešenie situácie sa im nepodarilo.

„Najhoršie by bolo, ak by Brusel na Írsko Írsko patrilo medzi najchudobnejšie krajiny Európy, vďaka viacerým špecifikám však dokázalo plne využiť výhody členstva a dostať sa na ekonomicky medzi špičkových európskych hráčovviac na www.EuropskaUnia.sk »čokoľvek uvalil,“ myslí si Franco Frattini Bývalý podpredseda Európskej Komisie zodpovedný za spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť (2004 - 2008), nahradený Antoniom Tajanim.viac na www.EuropskaUnia.sk » taliansky minister zahraničia a donedávna člen Európskej komisie. Podľa neho sa Spoločenstvo musí kategoricky vyhnúť trom scenárom:

• dlhé Obdobie reflexie Po odmietnutí Európskej ústavnej zmluvy Francúzskom a Holandskom koncom jari 2005, si začala Európska únia „spytovať svedomie“ a naštartovala „obdobie reflexie“, s cieľom znovu spojiť občanov s európskym projektom, a rozhodnúť o ďalšom osude Ústavy.viac na www.EuropskaUnia.sk » podobné, aké nasledovalo po zastavení ratifikácie pôvodného návrhu Ústavnej zmluvy,
• opätovné otvorenie rokovaní o Lisabonskej zmluve a otváranie jej obsahu,
• zastavenie celého ratifikačného procesu.

Ministri načrtli tri možnosti, ktoré sa zdajú byť riešením súčasného stavu:

• Malá skupina ambicióznych krajín by mohla prehlbovať vzájomnú integráciu v podobe posilnenej spolupráce. Ide o prístup, ktorý presadzuje predovšetkým Jean-Claude Juncker, luxemburský premiér, v prípade, ak sa nenájde riešenie v spolupráci s Írskom. Takýto postup sa však môže stretnúť s odporom zo strany tých členských krajín, ktoré odmietajú fungovanie EÚ na princípe jadra a periférie, resp. neschvaľujú princíp dvojrýchlostnej EÚ ako taký. Rezervovaný postoj vyjadril napríklad José Luis Rodriguez Zapatero, španielsky premiér.

• Druhou možnosťou by mohlo byť uplatňovanie ustanovení Lisabonskej zmluvy iba v 26 krajinách s tým, že Írsku by bol priznaný špeciálny štatút. Princíp navrhol nemecký minister zahraničia Frank-Walter Steinmeier, ktorý dokonca predstavil myšlienku, že by Írsko dočasne opustilo súčasný integračný proces.

• Poslednou možnosťou môže byť opakovanie referenda v Írsku. Za predpokladu, že ostatných 26 krajín text schváli, Dublinu bude predložený revidovaný text Lisabonskej zmluvy, ku ktorému sa opakovane vyjadria írski voliči. Úprava dokumentu by spočívala v definovaní výnimiek v oblastiach daňovej, bezpečnostnej a rodinnej politiky. Podobný prístup sa uplatnil voči Dánsku, ktoré povedalo Maastrichtskej zmluve „áno“ až v opakovanom referende v roku 1992.

Írsky minister zahraničia, Micheál Martin, povedal, že na stretnutí Rady pre všeobecné záležitosti bolo cítiť „ducha solidarity.“ Jeho kolegovia z iných krajín ho ubezpečili, že sa budú snažiť hľadať spoločné riešenie s Írskom. „Nechceme byť ponechaní vzadu, vždy sme boli silnými podporovateľmi prehlbovania vplyvu EÚ na naše životy,“ dodal Martin. Súčasne však pripustil, že Rada nehovorila o žiadnych „rýchlych riešeniach.“

Slovinský minister zahraničia, Dmitrij Rupeľ, ktorého krajina v súčasnosti predsedá EÚ, si nemyslí, že by sa Spoločenstvo ocitlo v kríze. Vyjadril svoje presvedčenie, že „skôr alebo neskôr uvidia reformy [definované Lisabonskou zmluvou] svetlo sveta.“ Podľa neho je však „riskantné hovoriť, že vraciame zmluve život, zatiaľ čo čelíme mŕtvemu bodu.“

Írske „nie“ budúce rozšírenie Únie neohrozuje, povedal komisár Olli Rehn Komisár pre rozširovanie (2004 - 2009)viac na www.EuropskaUnia.sk » Snažil sa zmierniť vyjadrenie predsedu EP, Hans-Gert Pőtteringa, ktorý povedal, že Chorvátsko Chorvátsko je jednou z bývalých juhoslovanských republík, vojnou poškodená ekonomika sa však rýchlo zotavuje aj vďaka príjmom z turistického ruchu a zahraničným investíciám.viac na www.EuropskaUnia.sk »považuje za poslednú krajinu, ktorá bude môcť vstúpiť do EÚ, ak nebude prijatá reforma bruselských inštitúcií.