Európski lídri ustúpili balíku írskych výhrad voči Lisabonskej zmluve. Írsko Írsko patrilo medzi najchudobnejšie krajiny Európy, vďaka viacerým špecifikám však dokázalo plne využiť výhody členstva a dostať sa na ekonomicky medzi špičkových európskych hráčovviac na www.EuropskaUnia.sk »sa zaviazalo, že druhé referendum o Lisabonskej zmluve uskutoční pred ukončením mandátu súčasnej Komisie (do konca roka 2009). Niektoré zdroje hovoria o októbri 2009 ako o najpravdepodobnejšom dátume pre hlasovanie ľudu.

Na oplátku Írsku poskytnú požadované garancie týkajúce sa jeho politiky a navyše si každá krajina bude môcť zachovať post svojho komisára. Ide práve o tie, kvôli ktorým Íri v prvom referende povedali novej zmluve nie. Chceli určité záruky v oblasti neutrality, daňových, sociálnych a etických záležitostiach, vrátane manželstiev homosexuálov či umelého prerušenia tehotenstva. Írsko trvalo na tom, aby si mohlo uchovať post svojho komisára. Lisabonská zmluva totiž navrhuje ich redukciu do roku 2014 z 27 na 15.

Diplomati povedali EurActivu, že napriek tomu, že k formálnemu rozhodnutiu dôjde Rada na dnešnom (12. december) stretnutí, súhlas je už takmer istý. Zároveň je jasné, že druhé referendum, nebude skôr ako európske parlamentné voľby, aj keď Europoslanci Europoslanec je člen priamo voleného zákonodarného orgánu Európskej únie - Európskeho parlamentu. Europoslanci sú ekvivalentom poslancov národných parlamentov na európskej úrovni. viac na www.EuropskaUnia.sk »o to žiadali. Írsky Taoiseach Brian Cowen vysvetlil, že jeho krajina potrebuje čas na zorganizovanie druhého hlasovania.

Predseda Európskeho parlamentu Hans-Gert Pöttering Hans-Gert Pöttering zastáva post predsedu Európskeho parlamentu.viac na www.EuropskaUnia.sk »na svojej tlačovej konferencii počas summitu potvrdil, že referendum pred európskymi voľbami v júni 2009 by privítali skôr, avšak nie je to reálne.  

Prechodné opatrenia

Zatiaľ boli prijaté prechodné opatrenia, ktoré rešpektujú Predsedníctvo Úlohou predsedníckej krajiny je predovšetkým organizovať prácu Rady v jej jednotlivých konfiguráciách a reprezentovať Úniu navonok. Poradie predsedníctiev bolo naposledy určené Rozhodnutím Rady z 1. januára 2007. podľa neho by Slovensko malo prebrať túto funkciu v druhej polovici roku 2016.viac na www.EuropskaUnia.sk »Európskej rady a tiež Európsky parlament Európsky parlament je jediný priamo volený orgán Európskej únie. 785 poslancov je volených každých 5 rokov voličmi vo všetkých členských štátoch Európskej únie.viac na www.EuropskaUnia.sk » Členský štát, ktorý bude predsedať v čase, keď Lisabonská zmluva vojde do platnosti Švédsko Švédsko sa zapojilo do európskej integrácie až v 90. rokoch a po intenzívnych vnútropolitických diskusiách.viac na www.EuropskaUnia.sk »bude predsedať do konca roku 2009), bude viesť všetky stretnutia rovnakým spôsobom ako doteraz.

Avšak nasledujúca predsedajúca krajina Španielsko Španielsko má najväčšie príjmy z cestovného ruchu spomedzi všetkých európskych krajín.viac na www.EuropskaUnia.sk »od januára 2010) urobí zmeny v súlade so Zmluvou, pričom musia urobiť priestor pre predsedu Európskej rady a vysokého predstaviteľa pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku.

Pokiaľ Íri povedia reformovanej ústave áno, Európsky parlament sa do roku 2010 zväčší zo 736 na 754 členov. Voľby sa uskutočnia podľa Zmluvy z Nice, avšak zakrátko sa očakáva implementácia pravidiel podľa Lisabonu.

V odpovediach na otázky novinárov Poettering uznáva, že situácia nie je ideálna, ale postavenie parlamentných poslancov spadajúce medzi Zmluvy z Nice a Lisabonu by sa malo zachovať a ich mandát by sa nemal zmeniť. Potvrdil, že právni experti sa touto otázkou budú zaoberať.

Národní zástupcovia

Niektoré krajiny ako napríklad Belgicko Belgicko je jednou z najhustejšie osídlených krajín s najhustejšou cestnou sieťou v Európe. V hlavnom meste Belgicka, Bruseli, sídli väčšina inštitúcií EÚ, ale aj medzinárodné organizácie, napríklad NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk » viac na www.EuropskaUnia.sk »neboli neklonené kompromisu, ktorým by si každá krajina zachovala svojho komisára. Jedným z cieľov pri redukcii Komisie bolo aj zvýšenie nezávislosti od členských štátov.

Prevažne noví členovia však na druhej strane preferujú, aby sa zachoval súčasný systém, podľa ktorého sú komisári najvyššími národnými zástupcami v EÚ. Ešte pred príchodom do Bruselu rumunský prezident Traian Basescu a český premiér Mirek Topolánek vyjadrili podporu zachovania systému – jeden komisár za každú členskú krajinu.

Pozície:

Poslanec Graham Watson a líder ALDE kompromis uvítal. „Predseda Komisie musí byť zvolený tak ako v minulosti v júli a Komisia bude zostavená ako predtým. Vieme, že Íri zorganizujú referendum pred koncom mandátu súčasnej Komisie. To znamená, že Zmluva vojde do platnosti v roku 2010,“ povedal pre EurActiv Watson.

Rovnako za vhodné považuje návrhy na prevod rotujúceho predsedníctva na „pevného“ predsedu Rady a tiež návrhy na rozšírenie Parlamentu počas roku 2010. Podľa neho to EÚ umožní ľahko predstaviť Lisabonskú zmluvu a oveľa skôr podporiť opatrenia plynúce z novej ústavy.

O načasovaní ďalšieho referenda Watson povedal, že reálne sa dá hovoriť o októbri budúceho roku. Tvrdí, že je nepravdepodobné, že Íri uskutočnia hlasovanie pred európskymi voľbami a budú potrebovať 18 mesiacov, ako vtedy, keď odmietli Zmluvu z Nice.

„Avšak pokiaľ sa verejná mienka v Írsku posúva v správnom smere, možno dokážu urýchliť referendum na jar budúceho roku,“ tvrdí Watson.

„Nepochybujem, že írsky ľud pochopí, že boli ovplyvnení kampaňou plnou klamstiev a narážok čiastočne financovanou spoza Atlantiku, a že prehodnotia svoje postoje,“ povedal líder ALDE.

Riaditeľka euroskeptickej organizácie Open Europe  Lorraine Mullallyová reagovala negatívne na správy o Lisabonskom kompromise. „Koncept záverov neobsahuje právne  záväzné garancie pre Írsko a vyzerajú nezmyselne. Nové írske hlasovanie bude znamenať referendum presne o tom istom texte Lisabonskej zmluvy, ktoré už odmietli,“ povedala Mullallyová.
„Ak európski lídri chcú niečo na novom znení ústavy zmeniť, bude si to vyžadovať ďalšie referendum v ostatných krajinách. A tomu sa chcú určite vyhnúť,“ dodala.

Slovenský premiér Robert Fico si myslí, že v súvislosti s Lisabonskou zmluvou sa prijali veľmi „šalamúnske rozhodnutia“. „Umožnili sme Írsku, aby by si prostredníctvom osobitných právnych nástrojov uplatnilo určité výhrady vo vzťahu k Lisabonskej zmluve. To je najvýznamnejšie a nám sa to veľmi hodí do hry. Vyzerá to tak, že sa schváli podmienka, na základe ktorej bude naďalej fungovať veľká Komisia, teda každý členský štát bude mať svojho komisára ešte pomerne dlhé obdobie," uviedol šéf slovenského kabinetu