Pozadie

Konvent o budúcnosti Európy bol v otázkach navrhovaných inštitucionálnych reforiem celé týždne hlboko rozdelený. Týkalo sa to predovšetkým nahradenia rotujúceho predsedníctva stálym prezidentom EÚ a znížením počtu komisárov s plným hlasovacím právom na 15. Väčšina malých terajších a budúcich členských krajín sa stavala proti týmto myšlienkam.

105-členný konvent má svoj návrh európskej ústavy predložiť lídrom EÚ 20. júna 2003. Ústava by mala zjednodušiť existujúce zmluvy EÚ, podporiť ešte hlbšiu integráciu medzi členskými krajinami a pripraviť úniu na rozšírenie o desať nových členov. Príspevok Konventu do celej diskusie by bol spochybnený, ak by ostal nejednotný v základných otázkach.

Otázky

Podľa zdrojov z Konventu obsahuje dohoda, dosiahnutá v noci, tieto riešenia:

• permanentný prezident Európskej rady, bez výkonnej právomoci a práva kontrolovať ostatné rady
• prezident bude podporovaný ministrom zahraničia EÚ
• do roku 2009 budú mať všetky členské štáty komisára s plným hlasovacím právom, potom sa ich počet zníži na 15 s hlasovacím právom a 10 bez neho, bude zavedený princíp rotovania, aby mali všetci členovia rovnaké šance
• národné veto bolo zrušené v 17 oblastiach, vrátane azylovej a imigračnej politiky a boja proti zločinu, no žiadna spoločná zahraničná politika, obrana, daňový systém a sociálna politika
• Európsky parlament Európsky parlament je jediný priamo volený orgán Európskej únie. 785 poslancov je volených každých 5 rokov voličmi vo všetkých členských štátoch Európskej únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »zdvojnásobí svoje legislatívne právomoci, vrátane kontroly výdavkov na poľnohospodársku politiku

Pozície

Líder skupiny konzervatívnych europoslancov v Konvente, Elmar Brok, privítal kompromis a prehlásil, že teraz sa môže Konvent „skončiť úspešne“. Predseda skupiny Európskej ľudovej strany ďalej prehlásil: „Aj keď návrh nie je perfektný a musí byť vylepšený, predsa len reprezentuje uzavretý a vpred hľadiaci koncept.“ Dodal tiež, že Konvent ukončí väčšinu svojej práce ešte pred summitom v Solúne. Každopádne, Časť III, zaoberajúca sa kompetenciami, bude musieť byť prerokovaná potom. Vyjadril však tiež protest nad tým, že v preambule zmluvy nie je zmienka o kresťanskom dedičstve.

Zástupcy britskej vlády v Konvente, Peter Hain, povedal, že prezídium je blízko kompromisu o inštitucionálnej architektúre únie. Tvrdí, že konečný kompromis sa pred podpisom ústavy v roku 2004 pravdepodobne veľmi nezmení.

Španielsko, na čele koalície 18 krajín, ktoré stoja proti zmene mocenskej rovnováhy medzi členskými krajinami, vytvorenej zmluvou z Nice, zjemnilo svoju pozíciu. Teraz tvrdí, že je ochotné hovoriť o zmene hlasovacieho systému v EÚ. Podľa terajších pravidiel má Španielsko Španielsko má najväčšie príjmy z cestovného ruchu spomedzi všetkých európskych krajín.viac na www.EuropskaUnia.sk »(a v budúcnosti aj Poľsko Poľsko je jednou z krajín Strednej a Východnej Európy, ktorá sa zaraďuje k post-komunistickým. Do EÚ vstúpilo spoločne s ďalšími 9 krajinami regiónu (vrátane Slovenska) v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk » takmer toľko hlasov ako Británia a Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk » Španielsko so 40 milónmi obyvateľov ich má 27, Francúzsko a Britácia so 60 miliónmi len o dva hlasy viac - 29.

Prezident Konventu Valéry Giscard d´Estaing by chcel, aby sa hlasovacie práva stali proporcionálne k veľkosti populácie členských krajín. Podľa jeho návrhu by na prijatie rozhodnutia bola potrebná väčšina členských krajín a reprezentujúcich aspoň 60 percent obyvateľstva únie.

Ďalšie kroky

Konvent sa stretne na plenárnom zasadnutí ešte raz - 12. a 13. júna. Bude diskutovať o konečnom návrhu ústavy pred jeho predložením lídrom EÚ. Má sa tak stať počas Európskej rady, ktorá sa stretne 20. júna v gréckom Solúne.

Konečný text budúcej ústavy prerokujú a prijmú členské štáty počas medzivládnej konferencie, ktorá odštartuje na Európskej rade v Ríme, 15. októbra 2003.