O predĺžením mandátu súčasnej exekutívy sa hovorí už od októbra 2008. Jediným dôvodom je neistota okolo ratifikácie Lisabonskej zmluvy. Keďže sa druhé írske referendum bude konať v októbri 2009, predĺženie mandátu je veľmi pravdepodobné – dátum referenda sa zhoduje s plánovaným koncom päťročného funkčného obdobia súčasnej exekutívy, a Únia by sa tak mohla dostať do právnej slepej uličky.

Otázniky však vyvoláva efektívnosť „nadsluhujúcej“ Komisie.

Dosluhovanie exekutívy

Diplomatické zdroje nedávno pre EurActiv potvrdili, že je len otázkou času, kedy Rada a Komisia oficiálne oznámia predĺženie mandátu. Podľa interných zdrojov sa to môže udiať už na summite v Bruseli (19.-20. marec). Súčasné kolégium komisárov by tak mohlo dohliadnuť na inštitucionálne zmeny súvisiace s druhým írskym referendom. Ak Íri povedia „áno“, bude nasledovať právne naťahovanie, ako uviesť zmluvu do platnosti, a ako do nej vniesť princíp „jedna krajina – jeden komisár“, sľúbený Írsku v decembri.

Ak však Íri zmluvu opäť odmietnu, bude sa uplatňovať Zmluva z Nice. To znamená hľadanie nového inštitucionálneho usporiadania, ktoré bude rešpektovať pravidlá stanovené pre zloženie Komisie.

Spochybňovanie efektívnosti

Očakáva sa, že väčšina zo súčasných komisárov nezíska ďalšiu nomináciu. Predĺženie mandátu tak nemusí priniesť legislatívnu kontinuitu, ale obmedziť efektívnosť Komisie.

Podľa viacerých bruselských analytikov jej bude hroziť, že bude čakať pridlho na vyriešenie inštitucionálnych otázok, a potom sa snažiť „natlačiť priveľa do posledných mesiacov roku 2009“.

Okrem toho, ak v druhom polroku nenastúpi „nová dynamická Komisia“, negatívne to ovplyvní proces tvorby novej legislatívy. V konečnom dôsledku tak bude mať Únia slabú exekutívu.

Švédske Predsedníctvo Úlohou predsedníckej krajiny je predovšetkým organizovať prácu Rady v jej jednotlivých konfiguráciách a reprezentovať Úniu navonok. Poradie predsedníctiev bolo naposledy určené Rozhodnutím Rady z 1. januára 2007. podľa neho by Slovensko malo prebrať túto funkciu v druhej polovici roku 2016.viac na www.EuropskaUnia.sk »má problém

Švédska ministerka pre európske záležitosti Cecilia Malmström v Bruseli v pondelok priznala, že tieto otázky budú predstavovať pre Švédske predsedníctvo veľkú výzvu. Krajina preberá rotujúce predsedníctvo 1. júla.

„Z objektívneho hľadiska to bude veľmi zložité predsedníctvo.“ Ďalej poznamenala, že Komisia nebude tak akcieschopná, ako by mala byť.

Švédska ministerka na seminári v Bruseli detailne popisovala priority nasledujúceho predsedníctva, no realisticky priznala: „Neviem, koľko z týchto vízií budeme skutočne schopní dosiahnuť“, vzhľadom na politické a inštitucionálne problémy, ktoré EÚ v druhom polroku 2009 čakajú.

Na margo predĺženia mandátu poznamenala: „Určite to bude problém.“ Štokholm dúfa, že sa mu podarí s ostatnými členmi dohodnúť na vymenovaní nového predsedu Komisie už v júli, bezprostredne po voľbách do Európskeho parlamentu.

„Potom by sme mali aspoň prezidenta, ktorý by mohol pracovať s odchádzajúcou Komisiou, a zároveň diskutovať s hlavnými mestami o zložení novej Komisie.“ Podľa Malmström však túto druhú úlohu „nemožno dokončiť skôr ako po (írskom) referende, keďže nevieme, či to bude Nice alebo Lisabon.“

Zdôraznila, že nech už to bude akokoľvek, „potrebujeme Komisiu“. Švédsko Švédsko sa zapojilo do európskej integrácie až v 90. rokoch a po intenzívnych vnútropolitických diskusiách.viac na www.EuropskaUnia.sk »konzultuje s Holandskom, ktoré malo v roku 2004 podobný problém kvôli prípadu Buttiglione (Parlament vtedy pohrozil, že ak nebude taliansky kandidát na komisára vymenený, zablokuje schválenie celej Komisie).

Bez ohľadu na výber politickej špičky Komisie „tam stále budú veľmi kompetentní úradníci Európskej komisie a budú pracovať na agende (Švédskeho predsedníctva), takže s nimi môžeme byť v kontakte, a snažíme sa to robiť už teraz“.

Malmström sa odmietla vyjadriť k otázke, či sa stane novou švédskou Komisárkou. „Mám prácu, ktorú mám teraz veľmi rada.“