Poľský veľvyslanec pri EÚ Jan Tombiński už minulý týždeň pre EurActiv naznačil, že írske "nie" môže mať vplyv na finálnu fázu ratifikačného procesu v Poľsku. Poľský prezident Lech Kaczyński pre poľské noviny Dziennik povedal, že nateraz Lisabonskú zmluvu nepodpíše. Bez prezidentského podpisu, Poľsko Poľsko je jednou z krajín Strednej a Východnej Európy, ktorá sa zaraďuje k post-komunistickým. Do EÚ vstúpilo spoločne s ďalšími 9 krajinami regiónu (vrátane Slovenska) v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »nemôže formálne ukončiť ratifikáciu. Titulok poľského denníka je veľavravný: "Prezident: Zmluva je mŕtva. Nepodpíše ju".

"V tomto okamihu je otázka zmluvy zbytočná. Je tažké povedať ako toto celé skončí", povadal Kaczyński a dodal: "Nie je seriózne hovoriť, že bez Zmluvy nebude žiadna Únia." Prirovnal situáciu po írskom "nie" k následkom negatívnych výsledkov ľudových hlasovaní vo Francúzsku a v Holandsku v roku 2005. Vtedy bol ratifikačný proces zastavený.

Postoj poľského prezidenta ocenila slovenská europoslankyňa Anna Záborská. „Pán prezident Kaczynski má pravdu. Ak si ceníme dohody a rovnosť všetkých štátov v Európskej únii, je úplne jedno, či novú zmluvu odmietne Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk » Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk »alebo Írsko Írsko patrilo medzi najchudobnejšie krajiny Európy, vďaka viacerým špecifikám však dokázalo plne využiť výhody členstva a dostať sa na ekonomicky medzi špičkových európskych hráčovviac na www.EuropskaUnia.sk » Ak dnes niekto nerešpektuje rozhodnutie Írska, spochybňuje jeho rovnosť medzi ostatnými, a teda útočí aj na Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »a všetky malé štáty. Kaczynski svojím postojom podľa Anny Záborskej zastupuje aj mnohých Slovákov, ktorí sa podobnej odvahy od svojej politickej reprezentácie dočkať nemôžu. "Je zaujímavé, že Brusel dnes vidí väčší problém v poľskom, českom či írskom vlastenectve ako v nacionalizme bývalých komunistov", uzavrela.

Vyjadrenia poľského prezidenta, ktorý pred rokom spolu so svojim bratom - dvojčaťom Jaroslawom, hrozil vetovaním dohody o texte zmluvy, ak sa v jej obsahu neobjavia poľské požiadavky, kontrastuje s názorom väčšiny európskych lídrov. Snaha o oživenie dokumentu by mohla vyústiť do toho, že Írsko bude hlasovať o zmluve po druhýkrát, tak ako v roku 2002 hlasovalo po druhýkrát o zmluve z Nice. K tomu smerujú aj snahy Francúzskeho predsedníctva EÚ a Kaczyńského komentár prichádza v prvý deň Francúzska na čele Únie.

Podobne aj nemecký prezident Horst Köhler vyhlásil, že Lisabonskú zmluvu nepodpíše pokiaľ ústavný súd v Karlsruhe nerozhodne o dvoch podnetoch, ktoré ústavnosť dokumentu v Nemecku spochybnili. Na rozsudok o súlade s ústavou sa čaká aj v Českej republike. 

Nicolas Sarkozy 11. júla pocestuje do Írska, kde sa stretne s premiérom Brianom Cowenom a spolu budú hľadať odpoveď na otázku ako ďalej s Lisabonskou zmluvou.