Garancie boli v princípe dohodnuté ešte na summite v decembri minulého roku. Ošetriť by predovšetkým mali oblasti, na ktoré je írsky volič citlivý a ktorých ohrozenie podľa mnohých z nich predstavovala Lisabonská zmluva. Ide o suverenitu v zdaňovaní, udržanie neutrality a odmietanie umelého prerušenia tehotenstva.

Text návrhu špecifikuje, že nič v Lisabonskej zmluve neovplyvní v súčasnosti platné pravidlá zdaňovania. Írsko Írsko patrilo medzi najchudobnejšie krajiny Európy, vďaka viacerým špecifikám však dokázalo plne využiť výhody členstva a dostať sa na ekonomicky medzi špičkových európskych hráčovviac na www.EuropskaUnia.sk »má najnižšiu sadzbu korporátnej dane v EÚ a spolu s Veľkou Britániou dlhodobo brojilo proti pokusom o daňovú harmonizáciu.

V návrhu tiež stojí, že zmluva nemá žiadny vplyv na tradičnú írsku politiku vojenskej neutrality“ a nemôže prelomiť írsky ústavný zákaz umelého prerušenia tehotenstva.

Vysokopostavený vládny úradník, s ktorým sa EurActiv telefonicky skontaktoval v Luxemburgu povedal, že si myslí, že lídri EÚ schváli návrh v tejto podobe. „Návrh vzišiel z konzultácií so všetkými členskými štátmi“, dodal.  

Podľa všetkého sa vyriešili aj problémy s znením nezáväznej deklarácie o právach pracovníkov. Predchádzajúce výhrady vychádzali z toho, že konečný text deklarácie nebol doteraz k dispozícii, hovorí zdroj.

V každom prípade musia lídri splniť, to čo Írsku sľúbili – právne záväzné výnimky pokiaľ ide o dane, potraty a neutralitu s ďalšie deklarácie týkajúce sa práv pracovníkov a verejných služieb.

Okrem právne záväzných garancií návrh obsahuje aj niekoľko „uistení“, ktorých cieľom je odstrániť obavy írskych voličov. Napríklad jedno z uistení hovorí, že „Lisabonská zmluva nevytvára európsku armádu ani nezavádza brannú povinnosť do žiadneho vojenského útvaru.“

Írsky zdroj, ktorého kontaktoval EurActiv a ktorý si tiež neželá byť menovaný, kritizoval túto časť ako „trápnu“. Podľa neho je to totiž ako keby únia priznala, že pôvodne prostredníctvom Lisabonskej zmluvy chcela vytvoriť európsku armádu.

Vládny úradník ale tvrdí, že je to otázka, ktorá vyvstala v kampani pred referendom a snahou vlády je poskytnúť explicitné uistenie, že sa v tomto smere Lisabonskej zmluvy netreba obávať.