Odmietnutie Lisabonskej zmluvy írskymi voličmi a  odklad nevyhnutných inštitucionálnych reforiem vyvolali stav neistoty, ktorý jednotliví lídri komentujú rôzne a predstavujú odlišné názory na najbližšie kroky Únie a vývoj jej politík.

Ukážkovým príkladom nejednotnosti je pohľad na budúce rozširovanie:

• vyjadrenie predsedu EP, Hans-Gert Pőtteringa sú v konflikte s vyjadreniami komisára pre rozširovanie, Olliho Rehna, a Vysokého predstaviteľa pre SZBP, Javiera Solanu;
• predstavy súčasného Slovinského predsedníctva sú rozdielne od pohľadu Francúzska, ktoré prevezme predsednícky post o dva týždne.

V skratke, európskych lídrov je možné rozdeliť na dva tábory:

• Rehn, Solana Javier Solana zastáva post generálneho tajomníka Rady Európskej Únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »a slovinský minister zahraničia Dmitrij Rupeľ trvajú na ďalšom rozširovaní bez ohľadu na reformu bruselských inštitúcií; svojimi vyjadreniami sa v tomto týždni snažili ubezpečiť Kandidátske krajiny Status kandidátskej krajiny udeľuje Európska rada na základe stanoviska Európskej komisie krajine po tom, čo podá oficiálnu žiadosť o členstvo v Európskej únii. Status kandidátskej krajiny však automaticky nevedie k získaniu členstva v Úniviac na www.EuropskaUnia.sk »o perspektíve ich plného členstva v Spoločenstve;
• ak nebude Lisabonská zmluva prijatá, podľa Pőtteringa bude Chorvátsko Chorvátsko je jednou z bývalých juhoslovanských republík, vojnou poškodená ekonomika sa však rýchlo zotavuje aj vďaka príjmom z turistického ruchu a zahraničným investíciám.viac na www.EuropskaUnia.sk »poslednou krajinou, ktorá bude môcť vstúpiť. Nicolas Sarkozy v pondelok v Prahe zašiel ešte ďalej a vyhlásil, že bez Lisabonskej zmluvy nemôže byť reč o žiadnom ďalšom rozširovaní.

Ďalšou spornou témou je zaujatie postoja voči Írsku:

• Luxemburský premiér Jean-Claude Juncker pokarhal nemeckého ministra zahraničia, Frank-Walter Steinmeiera, za jeho názor, že Írsko Írsko patrilo medzi najchudobnejšie krajiny Európy, vďaka viacerým špecifikám však dokázalo plne využiť výhody členstva a dostať sa na ekonomicky medzi špičkových európskych hráčovviac na www.EuropskaUnia.sk »by sa po odmietnutí Lisabonu malo na čas vzdialiť od ďalšieho integračného procesu, resp. malo by odísť z EÚ.
• Podobný spor sa objavil aj medzi Steinmeierom a Davidom Milibandom, britským ministrom zahraničia. Britská diplomacia je presvedčená, že Lisabonskú zmluvu sprevádzala neistota od jej začiatku. Preto nemožno zvaľovať vinu na Írsko a írskych lídrov. Naopak, čo situácii podľa neho pomôže, je ponechanie manévrovacieho „priestoru“ pre „zelený ostrov.“

Okrem protirečiacich si vyjadrení a rôznych návrhov, čo s budúcnosťou, padli aj prvé obvinenia:

• Martin Schulz, šéf parlamentnej frakcie PES Strana európskych socialistov (PES) vznikla v roku 1992 po podpise Zmluvy o Európskej únii (Maastrichtskej zmluvy) ako nástupnícka strana Konfederácie socialistických strán Európskeho spoločenstva.viac na www.EuropskaUnia.sk » kladie výsledok referenda za vinu írskemu komisárovi Charliemu McCreevymu a jeho výrokom o nepochopení Lisabonskej zmluvy. Šéfa vnútorného trhu sa zastal predseda EK, José Manuel Barroso Predseda Európskej komisie (2004-2009)viac na www.EuropskaUnia.sk » ktorý označil slová nemeckého socialistu za prehnané (EurActiv 18/06/08).
• Kritiku sa vyslúžil aj francúzsky minister zahraničia Bernard Kouchner. Írov po zamietavom referende označil za „prvé obete.“ Narážal najmä na skutočnosť, že reformu bruselských inštitúcií odmietla krajina, ktorá získala od EÚ pomoc v tak veľkej miere.

Po Írskom „nie“ sa zraky upierajú na ďalšiu potenciálne problémovú krajinu, ktorou je Česká republika Česká republika vstúpila do EÚ spolu so Slovenskom v máji 2004. Česká republika a Slovensko majú dlhú históriu spolužitia v jednom štáte.viac na www.EuropskaUnia.sk » Ministri zahraničia sa mali na svojom zasadnutí zaoberať aj iniciatívou Španielska na zrušenie sankcií voči Kube. Praha je známa svojím dlhodobo negatívnym postojom voči vládnemu režimu na „ostrove slobody.“ Hoci švédsky minister zahraničia označil kubánsku agendu za „minoritnú,“ neochota zaoberať sa ňou naznačuje, že výsledok írskeho referenda má potenciál oslabiť EÚ ako medzinárodnopolitického hráča.

Diplomatický chaos, ktorý zavládol v EÚ, chce riešiť Slovinské Predsedníctvo Úlohou predsedníckej krajiny je predovšetkým organizovať prácu Rady v jej jednotlivých konfiguráciách a reprezentovať Úniu navonok. Poradie predsedníctiev bolo naposledy určené Rozhodnutím Rady z 1. januára 2007. podľa neho by Slovensko malo prebrať túto funkciu v druhej polovici roku 2016.viac na www.EuropskaUnia.sk » Najbližší Summit Označenie „summit“ sa vzťahuje na zasadania Európskej rady, ktoré sa konajú minimálne raz za pol roka, spravidla však štyrikrát ročne.viac na www.EuropskaUnia.sk »Rady, ktorý sa uskutoční 19.-20. júna v Bruseli, sa zameria predovšetkým na hľadanie spoločných postojov.