Prieskum verejnej mienky denníka Irish Times a spoločnosti TNS ukazuje, že od júnového referenda sa verejná mienka naklonila na stranu zástancov Lisabonskej zmluvy.

Teraz by za zmluvu hlasovalo 43% respondentov, proti 39% a 18% nemalo žiaden názor. pri vylúčení nerozhodnutých by tak zmluva získala väčšinu – 52,7% za a 47,5% proti. Referendum dopadlo v júni takmer presne naopak – 53,4% proti a 46,6% za.

Zmena názorov má však svoju cenu. Prieskum sa pýtal, ako by ľudia hlasovali, ak by boli v texte urobené niektoré zmeny – zachovanie vlastného komisára pre krajinu, a pridanie špeciálnych deklarácií o neutralite, umelom prerušení tehotenstva a daniach.

Írska vláda zvažuje, že Úniu požiada, aby garantovala každej členskej krajine kreslo jedného komisára. Výmenou za to bude Dublin pripravený zopakovať referendum.

Viceprezidentka Európskej komisie Margot Wallström Podpredsedníčka Európskej Komisie zodpovedná za vzťahy medzi inštitúciami a komunikačnú stratégiu (2004-2009)viac na www.EuropskaUnia.sk »vyvolala búrlivé reakcie, keď minulý týždeň na stretnutí s írskymi poslancami v Dubline vyhlásila, že „v oblastiach citlivých z hľadiska národnej suverenity, ako sú dane, bude zachované írske veto. A pokiaľ ide o obrannú politiku, nič v Lisabonskej zmluve sa nedotýka trojitého zabezpečenia pri vysielaní mierových jednotiek. Zmluva tiež ponecháva otvorenú možnosť, že sa EÚ rozhodne zachovať komisára z každej členskej krajiny – čo súčasné pravidlá nedovoľujú.“

Írsky minister zahraničných vecí Micheál Martin zas v sobotu (15. november 2008) podľa médií povedal, že jeho vláda sa o prípadnom druhom referende rozhodne v priebehu pár týždňov. „Naznačili sme, že... prvky riešenia prinesieme všetkým členským krajinám na decembrové stretnutie Rady.“

Európski lídri dali írskemu premiérovi Brianovi Cowennovi najavo, že od neho očakávajú 12. decembra návrh riešenia. Bezprostredne potrebné je vyriešenie jednej otázky – podľa akých pravidiel prebehnú voľby do Európskeho parlamentu v júni 2009.

Experti však varujú, že ponechanie komisára každej členskej krajine nebude možné bez otvorenia Lisabonskej zmluvy. Text by tak musel byť opäť ratifikovaný vo všetkých členských krajinách, čo môže byť politicky riskantné.

„Ak sa hlavy štátov a šéfovia vlád EÚ rozhodnú zachovať súčasný systém jednoduchým rozhodnutím Rady, aby sa prial ústupok Írsku, Microsoft či akákoľvek iná forma, s ktorou je európska exekutíva v súdnom spore, by mohol tvrdiť, že nasledujúca Komisia je v skutočnosti ilegálna“, povedal pre EurActiv nemenovaný analytik.