Podľa Barrosa existujú „dobrí socialisti a zlí socialisti“ – aspoň tak reagoval počas diskusie v Európskom parlamente, na ktorej sa rozhodovalo o jeho druhom funkčnom období na čele Komisie, na požiadavku európskej centristickej ľavice, aby jej pripadol post Vysokého predstaviteľa pre zahraničné vzťahy.

Politická rovnováha

Socialisti argumentujú dobrými výsledkami súčasného šéfa európskej diplomacie, Javiera Solanu, ktorý je španielskym socialistom. Zatiaľ však nemenovali oficiálne žiadneho kandidáta. Barroso trvá na tom, že ak niekoho navrhnú, nemôžu očakávať automatické schválenie.

Podľa dobre informovaných zdrojov takýto scenár vyhovuje ambíciám konzervatívcov. Vzhľadom na dominanciu v európskej politike môžu žiadať post permanentného predsedu Rady.

Tento názor sa potvrdilo aj minulotýždňové stretnutie European Ideas Network (EIN), stredo-pravého európskeho think-tanku. Neoficiálne správy z kuloárnych rozhovorov počas stretnutia v Rakúsku hovoria, že pravica chce Predsedníctvo Úlohou predsedníckej krajiny je predovšetkým organizovať prácu Rady v jej jednotlivých konfiguráciách a reprezentovať Úniu navonok. Poradie predsedníctiev bolo naposledy určené Rozhodnutím Rady z 1. januára 2007. podľa neho by Slovensko malo prebrať túto funkciu v druhej polovici roku 2016.viac na www.EuropskaUnia.sk » najmä z dôvodu prestíže.

Z pohľadu inštitucionálnej logiky existujú dva dôvody, prečo by bolo zmysluplnejšie mať na čele rady stredo-pravého politika a socialistu ako Vysokého predstaviteľa pre zahraničie, tvrdí riaditeľ bruselského think-tanku EPC Antonio Missiroli pre EurActiv:

„Ak sa pozriete na politickú rovnováhu v Európskej rade, prevláda centristická pravica, preto aká by bola logika mať socialistu, ktorý im bude predsedať?“

Keďže vysoký predstaviteľ bude aj viceprezidentom Komisie, socialista na tomto mieste zlepší politickú rovnováhu v novom kolégiu, čo bude pozitívom, keďže Komisia „funguje najlepšie, keď je z pohľadu politických rodín a realít v Európskej únii čo najreprezentatívnejšia“, tvrdí Missirolli.

Vysoko postavený zdroj z prostredia európskych socialistov pre EurActiv povedal, že mnohí naľavo od stredu si želajú tento výsledok, ktorý „je v konečnom dôsledku v záujme vyváženej Európy“.

Taký výsledok by nadobro pochoval ambície Tonyho Blaira stať sa predsedom Rady. EurActiv už minulý týždeň upozornil, že v posledných týždňoch sa aktivizujú anti-Blairovské nálady v Európe.

Jeho šance ešte zhoršili slová francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho, ktorý doteraz ambície bývalého premiéra podporoval, hoc nie vždy rovnako intenzívne. Sarkozyho podpora je pre Blaira kľúčová. Minulý týždeň však pre denník Le Figaro povedal, že proti Blairovi existuje v EÚ odpor kvôli euroskeptizmu Británie.

Na stretnutí EIN sa neoficiálne dospelo k záveru, že Blair je stále viac „mimo hru“.

Vyvažovanie

Ak vstúpi Lisabonská zmluva do platnosti, vytvorí dva nové posty: stáleho predsedu Rady, voleného na dva roky, a Vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci, ktorý bude súčasne podpredsedom Európskej komisie.

Národnosť, geografická rovnováha (sever – juh, východ – západ), pohlavie, veľkosť krajiny, politická príslušnosť, osobné postavenie – to všetko sa berie do úvahy, keď sa budú lídri EÚ dohadovať o obsadení postov.

V hre sa už objavilo viacero mien, hoc žiadne nie oficiálne. V súvislosti s predsedom Rady sa opakovane spomína Tony Blair, Jean-Claude Juncker, či Jean Peter Balkenende.

Znenie Lisabonskej zmluvy je však pri popise presných povinností predsedu Rady vágne. Experti tvrdia, že ak sa bude postupovať len podľa toho, čo je „na papieri“, predseda bude len o málo viac ako administrátor Rady. Ak však post pripadne rešpektovanej, známej osobnosti, môže si v inštitucionálnej štruktúre vytvoriť významný priestor.

Slabý predseda Rady, silný Barroso?

Veľkou otvorenou otázkou ostáva, či má post predsedu Rady dostať výrazná politická osobnosť, ktorá by mohla posilniť jeho inštitucionálnu pozíciu, alebo skôr menej výrazná osoba. Tento scenár už uprednostňuje aj stále viac vplyvných osobností európskej pravice. Podľa EurActiv.pl, poľská vláda vníma budúceho predsedu ako akéhosi „generálneho tajomníka“, ktorý bude predsedať summitom a organizovať denno-dennú prácu Radu, nebude však prijímať žiadne strategické rozhodnutia. Tento scenár preferuje aj súčasný držiteľ Predsedníctva, Švédsko Švédsko sa zapojilo do európskej integrácie až v 90. rokoch a po intenzívnych vnútropolitických diskusiách.viac na www.EuropskaUnia.sk »

Tento názor potvrdil pre EurActiv aj nemecký europoslanec Elmar Brok EPP-ED Skupina Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov) a Európskych demokratov združuje kresťanských demokratov, konzervatívcov a hlavné politické prúdy stredu a pravicového stredu z 27 členských krajín Európskej únie. Je najväčšou politickou skupinou v Parlamente.viac na www.EuropskaUnia.sk ». Podľa jeho názoru „úlohou predsedu Rady má byť predsedať a pripravovať Európsku radu“. Za jedného z „veľmi cenných“ stredo-pravých kandidátov označil Jean-Claude Junckera.

Pomerne slabý predseda rady by nahral do karát znovumenovanému predsedovi Komisie Barrosovi. Nevytvoril by sa mu tým totiž „globálny konkurent“ – očakáva sa, že sa Barroso bude v tomto funkčnom období snažiť byť viditeľnejší na globálnej úrovni. Missiroli poznamenal, že znovuzvolením Barrosova prestíž narástla, pretože vysoký predstaviteľ bude stále len „Barrosovým číslom dva“.

Šach s menami

Pokiaľ sa však neobjavia oficiálne nominácie, všetko je v rovine špekulácií. Výsledok nebude závisieť len od politického šachu medzi pravicou a ľavicou, ale aj osobnosti navrhnutých kandidátov.

Britský liberálny europoslanec Andrew Duff pre EurActiv povedal: „Treba sa na to pozerať ako na balík a prvý post, ktorý treba zaplniť, nie je post predsedu, ale dôležitejší post vysokého predstaviteľa. A v súčasnosti nie je ľahké nájsť človeka s kalibrom a skúsenosťami, ktorý by to mohol robiť, a okrem toho si myslím, že stranícka afiliácia tejto osoby bude sekundárna v porovnaní s jej osobným postavením a kalibrom.“

Vysoko postavený zdroj zo stredo-ľavého prostredia pre EurActiv povedal, že „socialistická rodina má niekoľko dobre kvalifikovaných mien“, žiadne však nespresnil. Objavili sa špekulácie, že ak Blairova stratégia zlyhá, Labouristická strana bude žiadať post európskeho vysokého predstaviteľa pre súčasného britského ministra zahraničných vecí Davida Milibanda. Hovorí sa aj to, že Sarkozy sa bude snažiť presadzovať bývalého stredo-ľavého ministra zahraničných vecí Huberte Védrina.

Duff parafrázoval Barrosove slová: „Ak chce ľavica post vysokého predstaviteľa, potom ich to zaväzuje aby predložili dôveryhodných kandidátov.“

„Neviem si spomenúť na socialistického politika, ktorý vás okamžite napadne ako schopný, aj populárny“, dodal. „Barroso má celkom pravdu keď hovorí, že neurobí nič, pokiaľ nedostane návrhy na ministra zahraničia.“