Prehlbujúca sa kríza na pracovnom trhu a tiež zlyhanie Lisabonskej agendy vyvíja na politických predstaviteľov tlak, aby vytvorili novú efektívnu stratégiu pre rast. Každá vláda však má svoje vlastné záujmy. Nemeci a Španieli už predviedli verejnú výmenu názorov o tom, či by sa mali trestať ekonomiky nespĺňajúce záväzky vyplývajúce zo spomínanej stratégie.

Nemecký minister hospodárstva Rainer Brüderle obvinil španielske Predsedníctvo Úlohou predsedníckej krajiny je predovšetkým organizovať prácu Rady v jej jednotlivých konfiguráciách a reprezentovať Úniu navonok. Poradie predsedníctiev bolo naposledy určené Rozhodnutím Rady z 1. januára 2007. podľa neho by Slovensko malo prebrať túto funkciu v druhej polovici roku 2016.viac na www.EuropskaUnia.sk » že sa snaží presadiť sankcie pre zaostávajúcich členov, pričom varoval, že by to znamenalo ďalšiu nadbytočnú byrokraciu.

Španielsky minister zahraničných vecí Miguel Angel Moratinos na toto vyhlásenie reagoval slovami, že zavádzanie sankcií nie je oficiálnym plánom, no že na neformálnom stretnutí lídrov na summite 11. februára bude na výber dostatok možností.

Francúzsko

Francúzska vláda skoncipovala detailné stanovisko v ktorom trvá na tom, aby sa Únia poučila zo zlyhania Lisabonskej agendy. Prioritou by mala byť ochrana sociálnej kohézie. Ako tvrdí Paríž, národní lídri hrajú kľúčovú rolu pri definovaní a presadzovaní princípov novej stratégie.

Jeho vízia počíta s tvorbou zamestnanosti prostredníctvom väčšej koherentnosti európskych politík. Ďalej zdôrazňuje potrebu novej priemyselnej politiky spoločne s tvorbou výskumnej infraštruktúry, eko-odvetviami, informačnými technológiami a obnoviteľnými zdrojmi energie.

Udržateľné využitie surovín by podľa Francúzov mal byť stredobodom zelenej ekonomiky. Vo svojom stanovisku trvajú na boji proti protekcionizmu, aj napriek hospodárskym problémom.

Veľká Británia

Gordon Brown zverejnil stanovisko Spojeného kráľovstva v rámci dokumentu, ktorý mal vyprovokovať verejnú diskusiu. V ňom zvýrazňuje dlhodobú potrebu patentovej reformy. Briti poukázali aj na kľúčovú rolu malých podnikov v novom smerovaní ekonomiky, no na to je treba lepší prístup k rizikovému kapitálu – napríklad cez Európsky investičný fond Fond poskytuje rizikový kapitál predovšetkým mladým spoločnostiam orientujúcich sa na technológie. Zároveň vystupuje ako ručiteľ pre finačné inštitúcie ktoré požičiavajú financie podnikom zaradeným v podpornom programme fondu. viac na www.EuropskaUnia.sk »– ktorým by sa financoval vysokorizikový výskum a rozvoj v digitálnej výroby a nízkoemisných technológií.

Okrem toho Brown chce, aby exekutíva brala pri každej iniciatíve do úvahy možnosť, že by mohla priniesť dodatočnú administratívnu záťaž pre podnikateľský sektor.

Londýn osobitne poukazuje na potrebu reformovať sektor finančných služieb, no bez poškodenia finančného centra City.

Poľsko

Predseda Európskeho parlamentu Jerzy Buzek sa netají svojou perspektívou o tom, ako by Poľsko Poľsko je jednou z krajín Strednej a Východnej Európy, ktorá sa zaraďuje k post-komunistickým. Do EÚ vstúpilo spoločne s ďalšími 9 krajinami regiónu (vrátane Slovenska) v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »malo pristupovať k stratégii EÚ 2020. Podľa jeho slov jeho krajina má veľa čo doháňať v oblasti inovácií, podpory verejno-súkromných partnerstiev a sprístupňovania financovania výskumných a vývojových projektov.

Popredný poľský ekonóm profesor Jan Winiecki je však naopak proti zvýšenej štátnej podpore výskumu, pretože je skeptický voči schopnosti Varšavy vybudovať európske Silicon Valley.   

Podľa profesora inováciám v podnikateľskom sektore by viac pomohlo odbúranie  byrokracie a znižovanie daní.

Česká republika

Podľa Čechov by sa záber EÚ 2020 už nemal rozširovať. Podľa návrhu stanoviska, Praha preferuje, aby sa nestanovovali ambicióznejšie ciele ako v doterajšej stratégii, ktoré by nakoniec mohlo byť náročné implementovať.

Česká vláda chce, aby sa nástupca Lisabonskej stratégie zameriaval na rast a zamestnanosť a tiež bral do úvahy, demografické, makroekonomické a štrukturálne výzvy.

„Kľúčovými faktormi je tu starnutie obyvateľstva, neefektívny rast produktivity a globálnej konkurencie,“ uvádza dokument. Praha kritizuje koncept EÚ 2020 za to, že je v nej zahrnutá neefektívna koordinácia a komunikácia medzi jednotlivými orgánmi a veľká záťaž pre členské štáty, ktoré budú musieť oveľa intenzívnejšie hlásiť svoj postup. Okrem toho poukazuje na potrebu spoločnej komunikačnej stratégie, pretože agenda je príliš komplexná a veľmi málo zrozumiteľná pre občanov.