Po porážke nacistického Nemecka, pred 65 rokmi, vyhnalo Československo zo svojho územia približne 3 milióny sudetských Nemcov. Ich záujmové skupiny žiadajú, aby krajiny minimálne priznali, že uplatnenie princípu kolektívnej viny bola chyba. Dnes sa otázka Benešových dekrétov, na zákalde ktorých boli z ČSR odsunutí Nemci aj Maďari a zkonfiškovaný ich majetok, stala poslednou (?) prekážkou ratifikácie Lisabonskej zmluvy Európskej únie.

Václav Klaus podmienil svoj podpis pod zmluvu garanciou pred otváraním povojnových dekrétov prezidenta Beneša. Okno pre takéto konanie vidí v Charte základných práv, ktorej záväznosť predpokladá Lisabonská zmluva.

Ak výnimku ku zneniu Charty základných práv týkajúcu sa dekrétov vyjedná iba Praha, Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »sa obáva, že by mohlo "zostať v právnej neistote".

Ako povedal slovenský premiér Robert Fico v relácii Českej televízie Otázky Václava Moravce, Slovensko možno požiada na októbrovom summite EÚ o rovnakú výnimku z Lisabonskej zmluvy, respektíve z Charty základných práv.

Konečné rozhodnutie, či budeme výnimku žiadať, bude závisieť od toho, či sa ju Česku podarí výnimku presadiť a ako bude výnimka formulovaná, povedal Fico. 

Rokovať sa o tom bude na nadchádzajúcom summite 29. a 30. októbra, resp. na decembrovom stretnutí hláv štátov a vlád. Hlavnou témou summitu mal byť pri tom výber osôb, ktoré budú zastávať funkciu stáleho predsedu Európskej rady a vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorý bude zároveň podpredsedom Európskej komisie. 

„Slovensko je nástupnícka krajina Československa a Benešove dekréty sú súčasťou aj nášho právneho systému. Lisabonská zmluva nemôže v otázke Benešových dekrétov dávať v jednej veci rozdielne právne istoty dvom nástupníckym štátom,“ povedal pre TASR hovorca Ministerstva zahraničia Peter Stano.

Slovensko ratifikovalo Lisabonskú zmluvu bez výhrad a dodatočných požiadaviek. Do súčasnej situácie sa podľa rezortu diplomacie dostalo bez vlastného pričinenia.

„Musí si každá krajina, ktorá je členským štátom EÚ, uvedomiť, že štáty majú svoje vlastné právne historické otázky, ktoré považujú za veľmi dôležité, a preto by bolo veľmi nesprávne, keby niekto sa snažil odignorovať postoje členských štátov EÚ. Veď, nakoniec, sme boli veľmi ústretoví, keď sa riešil postoj Veľkej Británie, keď sa riešil postoj Írska alebo Poľska,“ povedal Fico pre ČT.

Zároveň Fico povedal, že v záujme Slovenskej republike je ratifikácia Lisabonskej zmluvy. „Mne by, napríklad, veľmi vadilo, že by nevznikol úrad akéhosi európskeho ministra zahraničných vecí, pretože jasne tvrdíme, že základné bezpečnostné a zahraničnopolitické otázky treba riešiť cez Európu“.

Po tom, čo Klaus vyložil karty na stôl, v európskych kruhoch pravdepodobne nebol takýto postoj Slovenska úplne neočakávaný. Podľa zdroja z Európskej komisie, tým Bratislava vlastne vytvára tlak na to, aby sa Klausovým požiadavkám neustupovalo.

Sám Klaus v rozhovore pre Lidové noviny nepriamo pripustil, že Lisabonskú zmluvu podpíše. „Lisabonská zmluvu za dobrú vec pre Európu, pre slobodu v Európe a pre Českú republiku nepovažujem. Vlak s ňou sa však už rozbehol tak rýchlo a je už tak ďaleko, že ho asi nebude možné zastaviť, ani vrátiť, hoci by sme si to mnohí želali,“ povedal český prezident. Ani jej prípadné vstúpenie do platnosti "nebude koncom dejín", dodal pre LN. 

Poprel, že niekedy požadoval, aby museli výnimku pre Česko znova ratifikovať všetky členské krajiny EÚ a uspokojí sa s „podobnými garanciami, aké dala Európska rada Írom“.

Prezidentov tajomník Ladislav Jakl pritom opakovane povedal, že Klaus nestojí o záruky v írskom štýle. „Írska cesta je úplne nedostatočná, záruky pre Írsko Írsko patrilo medzi najchudobnejšie krajiny Európy, vďaka viacerým špecifikám však dokázalo plne využiť výhody členstva a dostať sa na ekonomicky medzi špičkových európskych hráčovviac na www.EuropskaUnia.sk »nie sú zárukami, bola to politická deklarácia v štýle, aby sa írsky vlk nažrala a lisabonská koza ostala celá“.

Klaus nešpecifikoval, na základe čoho sa domnieva, že Charta základných práv Charta základných práv Európskej únie po prvý krát v dejinách EÚ spája do jediného dokumentu celú škálu občianskych, politických, ekonomických a sociálnych práv všetkých občanov a obyvateľov EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »ohrozuje status quo v súvislosti s Benešovými dekrétmi. Poprední odborníci na ústavné a európske právo túto možnosť nevidia ako reálnu.

EurActiv/TASR