Kallas, estónsky eurokomisár zodpovedný za oblasť administratívy, auditu a boja proti podvodom, si myslí, že je treba zmeniť „veľmi rigidný“ systém výberu euroúradníkov, aby sa do neho dostalo viac ľudí „zvonka“ a našli sa „správni ľudia pre správne pozície“.

„Je to uzavretá komunita. Ľudia prídu a zostanú tu až do dôchodku a to je problém“, tvrdí. Modernizácia personálnej politiky bude podľa neho medzi prioritami novej európskej exekutívy.

Kallas vysvetlil, že zatiaľ čo inštitúcie EÚ zamestnávajú 30 000 ľudí, len niekoľko stoviek odchádza každý rok do dôchodku alebo sa vrhnú na inú výzvu.

„Dnešná situácia je totálne absurdná. Zoberieme ľudí, ktoré majú medzi 25 a 30 rokov - ľudí ktorí majú aspoň nejakú serióznu skúsenosť za sebou - a potom, ak prešli všetkými krokmi, môžu byť na najvyšších postoch keď majú 50 alebo viac.“ Komisia podľa eurokomisára potrebuje v tomto smere viac flexibility na to, aby mohla zamestnávať najlepších ľudí.

Bývalý estónsky premiér tvrdí, že len nedávno dostal od niekoho vysoko postaveného požiadavku, „aká by mala patriť do minulého storočia“. To je podľa neho dôkaz, že rigidné pravidlá sú tu preto, lebo dni vyberania favoritov sa ešte neskončili.

• Počty komisárov

Kallas preferuje zachovanie princípu podľa, ktorého má každá krajina svojho komisára. Ak by bolo menej komisárov ako je členských krajín vytvorilo by to „šialený systém“, kde by sa do hry dostali posty riaditeľov DG (generálnych riaditeľstiev EK).

„Predstavte si, keby Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Nemecko nemali komisára“, hovorí Kallas. Spolitizovalo by to podľa neho práve generálnych riaditeľov. Mohlo by to dokonca viesť k tomu, že vnikne Komisia s menšou mocou a menším politickým dopadom ako generálni riaditelia, varuje.  

Na druhej strane ale priznáva, že stále väčšia a väčšia Komisia bude veľmi ťažko riaditeľná. Pri zachovaní komisára pre každý členský štát to smeruje k tomu, že sa vytvorí „hierarchia vo vnútri Komisie“. „Myslím tým istý typ hierarchie, kde budú musieť podpredsedovia Komisie skutočne plniť koordinačnú funkciu nad niektorými sektormi. Inak to bude veľmi náročné“.

• Európske školy

Za jeden z hlavných úspechov svojho pôsobenia Kallas považuje vytvorenie značky „Európskej školy“, ktorá má sprevádzať voľný pohyb špecialistov a vysoko sofistikovanej práce.

Vlády EÚ a europoslanci prijali reformu európskeho školského systému, spusteného v roku 2005 na Kallasov podnet, ktorá umožní národným školám poskytovať európske vzdelanie. Prvou takou bude stredná škola v holandskom Haagu, a to od septembra 2010.

Kallas dúfa, že v novej Komisii sa bude môcť venovať svojmu odboru – ekonómii. V minulosti pôsobil aj ako minister financií a guvernér národnej banky.