Za členstvo v Únii hlasovalo 66 percent voličov, uviedla štátna volebná komisia. Proti sa vyjadrilo 33 percent voličov a zvyšok hlasov bol neplatný.

"Pre Chorvátsko Chorvátsko je jednou z bývalých juhoslovanských republík, vojnou poškodená ekonomika sa však rýchlo zotavuje aj vďaka príjmom z turistického ruchu a zahraničným investíciám.viac na www.EuropskaUnia.sk »je to veľký deň a rok 2013 bude veľkým bodom v našich dejinách. Teším sa na to, že celá Európa sa stane mojim domovom," vyhlásil prezident Ivo Josipovič po vhodení hlasovacieho lístka.

Premiér Zoran Milanovič počas volebného aktu zdôraznil, že členstvo v EÚ ponúka "rozvoj a prosperitu".

Aj opozičná líderka a donedávna šéfka vlády Jadranka Kosorová konštatovala, že ide historický deň pre Chorvátsko. "Prvého júla 2013 budeme sedieť za jedným stolom s európskymi štátmi", vyhlásila.

Prekvapujúca však bola volebná účasť 44 percent oprávnených voličov, čo je menej ako v postsocialistických štátoch, ktoré pristupovali do Únie v rokoch 2004 a 2007. Pre platnosť referenda nie je na rozdiel od Slovenska určená minimálna hranica účasti.

Kampaň proti pristúpeniu k Únii viedli najmä radikálni nacionalisti, podľa ktorých by sa krajina vstupom vzdala svojej suverenity kvôli potápajúcej sa lodi. Nízka účasť ilustruje obavy medzi Chorvátmi ohľadom členstva. Na druhej strane fakt, že väčšina Chorvátov si zvolila vstup do Únie znamená, že EÚ napriek kríze celkom nestratila pre nové štáty svoju príťažlivosť.

Chorváti dúfajú, že vstupom dajú jasnú čiaru za svojou nedávnou minulosťou a budú môcť vďaka eurofondom a prístupu na spoločný trh, naštartovať svoju ekonomiku. V súčasnosti predstavuje HDP krajiny len 61 % európskeho priemeru.

Analytici a štátni úradníci varovali, že neúspešné referendum by mohlo znížiť úverový rating krajiny, odradiť investorov a znížiť vyhliadky rýchleho ekonomického ozdravenia.

V ďalšej fáze budú musieť vstup Chorvátska odobriť národné parlamenty členských štátov. Chorvátsko by malo oficiálne do Únie vstúpiť 1. júla 2013. Pomalé tempo reforiem vo zvyšných balkánskych štátoch a oslabujúci sa entuziazmus ohľadom ďalšieho rozširovania vo vnútri EÚ, naznačujú, že štáty ako Srbsko Po rozpade bývalej Juhoslávie vznikol štát Srbsko a Čierna hora, v roku 2006 si však Čierna zvolila cestu nezávislosti a osamostatnila sa, čím vzniklo Srbsko ako samostatný štát. viac na www.EuropskaUnia.sk » Bosna a Albánsko Albánsko patrí medzi ekonomicky menej vyspelé krajiny Európy. Poľnohospodátstvo tvorí dôležitú časť národného hospodárstva, je to značne agrárna krajinu. viac na www.EuropskaUnia.sk »si budú musieť na vstup počkať ešte niekoľko rokov.  

Pozície:

Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso Predseda Európskej komisie (2004-2009)viac na www.EuropskaUnia.sk »a predseda Európskej rady Van Rompuy vydali spoločné stanovisko:

„Vítame kladný výsledok referenda o chorvátskom vstupe do Európskej únie. Chorvátski občania dali týmto hlasom súhlas k európskej integrácii. Gratulujeme Chorvátsku a jeho občanom k voľbe. Členstvo v Únii pre nich otvorí nové príležitosti a pomôže zabezpečiť stabilitu a prosperitu národa. S týmto mandátom, môže chorvátska vláda dokončiť zvyšné prípravy pre členstvo. Tešíme sa na hladký ratifikačný proces v chorvátskom parlamente, ako aj v parlamentoch ostatných členských štátoch, aby sa mohlo Chorvátsko 1. júla 2013 stať 28. členom Únie.  Pripravovaný vstup Chorvátska vysiela tiež jasný signál pre celý región juhovýchodnej Európy. Ukazuje, že v prípade politickej odvahy a ráznych reforiem je členstvo v Únii možné. Dnešné hlasovanie je preto dobrou správou pre Chorvátsko, región a pre Európu.“

(Reuters/TASR)