Od budúceho roka by mala EÚ mať svojho stáleho predsedu. Vzťah medzi novým šéfom Rady a doterajším predsedníctvom štátov nie je presne definovaný. Lisabonská zmluva presne neurčuje, kto bude mať v Rade dominantné postavenie a teda hlavné slovo pri voľbe politických priorít a budúceho smerovania EÚ.

"Súhlasím, že vzťah šéfa Rady a predsedníckej krajiny Lisabonská zmluva nedoriešila. Šéf Rady by mal zodpovedať za prípravu summitov a predsedajúca krajina za agendu ministerských stretnutí. V praxi si neviem takúto deľbu vždy dobre predstaviť, najmä ak bude na čele predsedajúcej krajiny politicky výrazný líder", myslí si Vladimír Bilčík zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA).

Reforma predsedníctva Rady môže minúť svoj cieľ. Ambíciou lídrov EÚ bolo odstránenie dvoch rizík:

• Menšie štáty mohla rola predsedajúcej krajiny administratívne zahltiť.
• Veľké krajiny mali počas predsedníctva často problém s oddeľovaním národného a európskeho záujmu.

Úrad predsedu Rady nenahradí rotujúce Predsedníctvo Úlohou predsedníckej krajiny je predovšetkým organizovať prácu Rady v jej jednotlivých konfiguráciách a reprezentovať Úniu navonok. Poradie predsedníctiev bolo naposledy určené Rozhodnutím Rady z 1. januára 2007. podľa neho by Slovensko malo prebrať túto funkciu v druhej polovici roku 2016.viac na www.EuropskaUnia.sk »v sektorových politikách. Predsedajúca krajina tak bude aj naďalej organizovať stretnutia všetkých ministerských rád a zachová si v nich svoj vplyv. Výnimkou bude len Rada pre všeobecné záležitosti, ktorej stálym predsedom sa stane Vysoký predstaviteľ pre zahraničnú politiku.

Ak bude Lisabonská zmluva úspešne ratifikovaná, do života ju začne uvádzať Česko. Ponúka sa otázka, či reforma Rady stihne ovplyvniť predsedníctvo slovenského suseda. Vladimír Bilčík si myslí, že nie: "Z praktického hľadiska to nepredpokladám. Čo sa týka Švédskeho predsedníctva, to teraz ťažko povedať."

V otázke zmien predsedníctva Rady hrá dôležitú rolu čas:

• Keď bude Lisabonská zmluva ratifikovaná, členské krajiny ju musia vložiť do depozitára. Od tohto okamihu začne plynúť obdobie 2 mesiacov. Až po ich uplynutí sa dokument stane "použiteľným v praxi". Prvé konkrétne kroky sa preto môžu objaviť najskôr v marci 2009. Rovnako potrvá istý čas, pokiaľ sa členské krajiny dohodnú na konkrétnej osobe šéfa Rady.
• "Zmeny v Rade prídu až po vymenovaní novej Komisie a to nebude skôr, ako po voľbách do Európskeho parlamentu", hovorí Bilčík. Dodáva: "Takisto nemôžeme vylúčiť zásadné problémy s ratifikáciou počas roka 2008. EÚ nemá žiaden plán B, ak napríklad Lisabonskú zmluvu odmietnu írski voliči v plánovanom referende."

Nech už dopadne ratifikácia Lisabonskej zmluvy akokoľvek, České predsedníctvo by sa od doterajších nemalo odlišovať. Na záver opäť Vladimír Bilčík: "Ak tento dokument nadobudne platnosť v prvej polovici roka 2009, voľby do EP budú prioritou a ďalšie zmeny budú nasledovať po nich. Nemyslím si ani, že by implementácia Lisabonskej zmluvy významne ovplyvnila priority Česka, keďže tento proces sa bude diať postupne a ani zďaleka nebude len vecou predsedníctva EÚ."