Namiesto pôvodného plánu, predĺžiť mandát Európskej komisie sa lídri EÚ snažia urýchliť ratifikačný proces tak, aby mohla byť nová Komisia menovaná podľa pravidiel Lisabonskej zmluvy, povedali diplomatické zdroje pre EurActiv.

Každý deň sa počíta, tvrdí zdroj. Dokončenie ratifikácie totiž ešte potrebuje podpis prezidenta ČR Václava Klausa ako aj prezidenta Lecha Kaczynského, ktorý tvrdí, že mu poľská ústava nedovolí zmluvu podpísať pokým nie je isté, že vstúpi do platnosti.

Nemecký ústavný súd by mal rozhodnúť o súlade nemeckého Grundgesetz s Lisabonskou zmluvou už 30. júna.

V jednom z posledných uznesení odchádzajúceho Európskeho parlamentu, ktorého autorom je bývalý belgický premiér Jean Luc-Dehaene sa uvádza, že nominácia nového kolégia eurokomisárov by mala začať hneď po tom, ako bude známy výsledok írskeho referenda.

Ak Lisabon prejde, členské krajiny si budú môcť ponechať každá svojho komisára až do roku 2014, od kedy sa ráta už len s 15 komisármi. Ak sa ale budú ale naďalej uplatňovať pravidlá zmluvy z Nice, počet komisárov sa bude musieť už teraz znížiť pod počet členských štátov.

V rámci vyvíjania tlaku na Írsko Írsko patrilo medzi najchudobnejšie krajiny Európy, vďaka viacerým špecifikám však dokázalo plne využiť výhody členstva a dostať sa na ekonomicky medzi špičkových európskych hráčovviac na www.EuropskaUnia.sk » Poľsko Poľsko je jednou z krajín Strednej a Východnej Európy, ktorá sa zaraďuje k post-komunistickým. Do EÚ vstúpilo spoločne s ďalšími 9 krajinami regiónu (vrátane Slovenska) v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Českú republiku Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk »nedávno vyhlásilo, že ak sa pôjde podľa zmluvy z Nice, Berlín bude žiadať 12 člennú, alebo „maximálne 18 člennú“ Komisiu. Tým dali nepriamo najavo, že „problémové krajiny“ by nemuseli byť v kolégiu zastúpené, tvrdia diplomati.

Menovanie komisárov v krátkom časovom období sa hodí do scenára Francúzska a Nemecka, ktoré budú mať väčšiu môžnosť ovplyvniť distribúciu portfólií v rámci novej Komisie. Hoci Paríž a Berlín podporujú Barrosa, neočakáva sa, že ho nominujú už na piatkovom (19.6.)  summite hláv štátov a vlád EÚ.

Minimálne teoreticky je odďaľovanie formálneho menovania v súlade s uznesením Parlamentu, ktoré žiadalo, aby pred rozhodnutím o nominácii na predsedu Komisie prebehli konzultácie medzi predsedom Európskej rady a predsedom Európskeho parlamentu. K tomu by malo dôjsť 22. až 29 júna.

Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Nemecko podporujú tzv. package deal o vrcholových postoch, vrátane najprominentnejších postov v Komisii, prvého stáleho predsedovu Európskej rady a prvého vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktoré prináša Lisabon.

Tento prístup ale tiež znamená, že Barrosov „job“ sa tiež môže stať súčasťou vyjednávaní, upozorňuje vysokopostavený zdroj.

Pozície:

Predseda Únie európskych federalistov (UEF), britský liberálny europoslanec Andrew Duff vo svojom stanovisku publikovanom 15 júna uvádza: „Parlamentné skupiny by mali rokovať s preferovaným kandidátom Rady na predsedu Komisie pánom José Manuelom Barrosom. Nech už tento týždeň Európska rada urobí čokoľvek pokiaľ ide o formálnu nomináciu, Parlament by mal oddialiť vlastné rozhodnutie z prvej plenárnej schôdze v júli až na druhú chôdzu v Štrasburgu 14.-17. septembra. Toto krátke zdržanie, ktoré korešponduje s duchom Lisabonskej zmluvy umožní obom stranám vyťažiť z výsledku volieb a vyvodiť zodpovedajúce demokratické závery.“  

„EÚ potrebuje silnú politickú Komisiu  so širokým programom, ktorý bude zameraný na hospodárke oživenie, imigráciu a klimatické zmeny ako svoje priority. Všetky tri priority vyžadujú akčné plány na federálnej úrovni.“

„Inštitúcie by mali prehodnotiť štýl a rozsah svojich informačných a komunikačných politík“.

„Parlament by mal pokračovať v plánoch na reformu volieb, vrátane celeoruópskej kandidátky pre výber časti poslancov EP od roku 2014.“

„Takto by sa nový Parlament ukázal byť skutočnou hodnotu, pre tých občanov, ktorých stále ešte len treba presvedčiť o pridanej hodnote európskej jednoty“.