Štvrtý panel bratislavskej konferencie o spoločenských inováciách sa venoval téme „Politických inovácií v EÚ“. Jozef Bátora (FSEV UK/CESI UK) hovoril o vznikajúcom zahraničnopolitickom systéme EÚ a pýtal sa, či ho možno charakterizovať ako hierarchiu, trh, či sieť? Zuzana Gabrižová (EurActiv.sk) sa zamerala na participáciu občanov na rozhodovaní EÚ, konkrétne inštitút občianskej iniciatívy.

Jozef Bátora upozornil na nejasnosti, ktoré stále obklopujú európsku zahraničnú službu. Základným dôvodom je rozdielna interpretácia úlohy Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a fungovania EÚ ako zahraničného aktéra:

• EÚ ako platforma pre obmedzené množstvo spoločných aktivít, východných pre členské štáty
• EÚ ako nadnárodný aktér svetovej politiky
• EÚ ako spoločný rámec so silnými socializačnými účinkami na členské krajiny

Z toho vyplývajú aj tri modely fungovania zahraničnopolitického systému EÚ:

• Trh: spoločne sa realizujú len tie iniciatívy, ktoré sú pre členské štáty výhodné (znižovanie nákladov) a lojalita členov sa viaže následne len k individuálnym akciám, neexistuje záväzok širšej spolupráce. Európska diplomatická služba „predáva“ svoje služby členským krajinám, charakteristickým javom je oportunizmus.
• Hierarchia: predstavuje federálny model zahraničnej politiky. Je charakteristická spoločným vonkajším zastúpením, vnútornou koordináciou, formalizáciou úlohy diplomatickej služby EÚ a ministerstiev zahraničia členských krajín. V modeli existujú jasné hranice medzi kompetenciami, priestor pre oportunizmus je minimalizovaný.
• Sieť: ministerstvá zahraničných vecí členských krajín spolupracujú s európskou diplomatickou službou na základe zdieľaných noriem, vzájomných záväzkov a spájania zdrojov. Formálne pravidlá sú menej dôležité, funguje „koordinačný reflex“ – vžitá ochota koordinovať postoje a kroky. Podmienkou spolupráce s aktérmi mimo EÚ je vzájomná kompatibilita.

Na záver si Juraj Bátora kládol otázku, klasická diplomacia postupne štandardizuje európsku diplomatickú službu, a tá získa charakteristiky hierarchického modelu, alebo naopak EEAS prispeje k transformácii diplomacie, prinesie prvky trhu a siete.

Zuzana Gabrižová sa venovala Občianskej iniciatíve, ktorú do štruktúry fungovania EÚ vniesla Lisabonská zmluva. Upozornila, že nejde o úplne novú inováciu: za podobný spôsob participácie lobovali zástupcovia občianskej spoločnosti už počas Konventu. Nakoniec sa nepodarilo presadiť radikálnejší návrh celoeurópskeho ľudového hlasovania (referenda), len občiansku iniciatívu.

Občianska iniciatíva má podľa Zuzany Gabrižovej niekoľko jasný obmedzení:

• Konečné rozhodnutie o prípustnosti iniciatívy má v rukách Európska komisia
• Využívaná bude predovšetkým nadnárodnými veľkými mimovládnymi organizáciami a európskymi politickými stranami – teda „organizovanými“ občianskymi záujmami
• Limitom budú aj potrebné zdroje na zorganizovanie iniciatívy a veľká časová náročnosť
• U občanov môže naraziť na neochotu poskytnúť identifikačné údaje
• V konkrétnych prípadoch môže byť obmedzením technokratický, nezaujímavý obsah iniciatívy

Napriek tomu však poskytuje aj niekoľko príležitostí

• Potrebný milión podpisov nie je realtívne vysoké číslo
• Komisia je zatiaľ pripravená pristupovať k iniciatívam otvorene
• Občianska iniciatíva má podporu v Európskom parlamente
• Iniciatívy môžu očakávať mediálnu pozornosť
• Účasť občanov na nich môže zvýšiť využívanie online platforiem

Podľa diskutanta panelu, Nathaniela Copsey z Aston University, je ešte ťažké predpokladať, ako sa vecí v oboch témach vyvinú, keď hovoríme o inováciách. Čo potrebuje EEAS, aby sa z neho stalo klasické ministerstvo zahraničných vecí? Dnes väčšina ľudí, ktorí robia diplomaciu, nie sú zamestnancami ministerstiev zahraničných vecí, ale inštitúcií zaoberajúcich sa rozvojovou politikou, ministerstiev vnútra a iných, takže diplomacia v západných krajinách je v čomsi iná a má viac skúsených ľudí z terénu, nielen klasických diplomatov.

Pokiaľ ide o občiansku iniciatívu, bude zaujímavé sledovať konkrétne prípady a zistiť, kto ju bude využívať. Očakáva, že iniciatíva bude skôr doplnkom presadzovania záujmov napr. zelenej lobby. Hoci stojí za občianskou iniciatívou dobrý zámer, v zlých prípadoch ju môžu zneužiť napr. populisti, ktorí sa vo viacerých členských štátoch posilňujú. Jej problémom je, že riskujeme situáciu, že sa nedosiahne to, čo tých 1 milión ľudí svojou iniciatívou mienilo (ak to EK zamietne) a tak sklame ľudí. Dôležité je  tiež, ako sa návrh prebojuje cez ďalší legislatívny proces.

Prispôsobí sa EEAS „tradičnej diplomacii“?

Karen Henderson v diskusii predostrela rôzne pohľady na Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (EEAS) a položila otázku, či nie sú predstavy závislé od toho odkiaľ daný človek pochádza? Napr. pán Lajčák je z malej krajiny, zatiaľ čo predstavitelia veľkých krajín, akými sú Veľká Británia Veľká Británia je zakladajúcim členom NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk » členom G-8, stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, členom EHS sa stala až v 70. rokoch.viac na www.EuropskaUnia.sk »alebo Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk »majú viac utilitaristický prístup. Malé krajiny ako SR majú predstavu, že vstup do EÚ im dáva právo na rovnakú reprezentáciu ako UK. Na základe toho sa pýtala, či EEAS bude vôbec funkčná, pri pomalosti konsenzuálneho rozhodovania?

Lázsló Fosztó poukázal na teórie kontraktuálnych vzťahov. Z tohto hľadiska je podľa neho závažné, ak sa pozrieme na zahraničnú politiku predovšetkým v oblasti bezpečnosti.

Na otázky v diskusii Jozef Bátora reagoval, že to, aký systém tvorby zahraničnej politiky máme v EÚ, sa uvidí za 3 roky.

EEAS sa podľa neho svojou organizačnou štruktúrou podobá na MZV, ale zároveň je praktické fungovanie v niečo odlišné. SZBP naozaj vznikla ako kompenzácia pre malé štáty, lebo politická spolupráca bola vymyslená pre posilnenie veľkej trojky. K ľuďom v praxi bude zaujímavé, ako si vyvinú vzťahy a aké modely vzťahov sa z toho vykľujú.

Občianska iniciatíva

Podľa Zuzany Gabrižovej je pravdepodobné, že sa cez občiansku iniciatívu budú vracať kontroverzné návrhy, alebo témy, v ktorých EK povedala, že sa nebude konať. Už máme skúsenosti s celoeurópskymi iniciatívami, akými sú napr. fórum handicapovaných, ktorí zozbierali 1 milión podpisov a vraj chcú znova, rovnako tak Greenpeace s kampaňou proti GMO. Podstatné je, že občianska iniciatíva má pomôcť implementovať zmluvy a nie ich meniť, hoci sú aj iné právne názory. Vstupujú do toho tiež záujmy EP a uvidí sa, či sa ich nebudú snažiť presadiť.

Organizačné inovácie v EÚ?

Profesorka Darina Malová vyjadrila presvedčenie, že v oboch štúdiách je potenciál pre organizačné inovácie. Niektorým sa zdá, že inovácie sú len príležitosť pre sociálne vedy dostať sa do populárneho diškurzu a vyrovnať sa prírodným vedám. Rečníkom tiež položila otázku, či existujú nejaké politické výzvy, na ktoré tieto inovácie odpovedajú? Je v týchto dvoch prípadoch organizačných zmien viditeľná zmena správania, ktorú inovácie priniesli?

Juraj Bátora odpovedal, že z hľadiska inovácií je dôležitá stratégia rekombinácie aj existujúcich javov. EU ako „útvar sui generis“ je analyticky prázdny pojem, ale EEAS je práve rekombinácia existujúcich vecí a zároveň je dôvodom na fragmentáciu zahraničnej politiky medzi členskými štátmi, EK a ER najmä v otázkach tvorby a financovania. Na zaznamenanie zmeny správania sa podľa jeho slov ubehlo ešte málo času. Potrvá to možno dekády.

Podľa Zuzany Gabrižovej, požiadavka na existenciu nástroja, ktorý by občanom dával možnosť vstupovať do tvorby agendy, nie je nová. Prenáša sa ale z jedného kontextu do druhého – teraz je pokus uplatniť ho v transnacionálnej demokracii, no stále sleduje logiku z národného štátu. Nové správanie príde v prípade inštitúcií., ktoré sa s týmto nástrojom budú musieť vysporiadať.

Nathaniel Copsey je presvedčený, že pomocou inovácií vznikajú synergie. Pri občianskej iniciatíve je vážna výzva, že EÚ pre ľudí  nie je dostatočne responzívna. Naviac, ako ukázal prípad Kalifornie, nástroje priamej demokracie ju môžu do veľkej miery aj poškodiť.