Predpokladá sa, že poľská vláda trvala na systéme druhej odmocniny preto, lebo by jej to prinieslo väčšiu váhu hlasu v Rade ministrov. Akokoľvek, autori dokazujú, že systém druhej odmocniny by sa prejavil iba v 1,1-1,3% prípadov hlasovania.

Týkajúc sa motívov vlády, analýza polemizuje s tvrdením, že systém druhej odmocniny bol pre Poľsko Poľsko je jednou z krajín Strednej a Východnej Európy, ktorá sa zaraďuje k post-komunistickým. Do EÚ vstúpilo spoločne s ďalšími 9 krajinami regiónu (vrátane Slovenska) v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »atraktívny najmä s ohľadom na váhu hlasu silných štátov a nie s ohľadom na systém hlasovania ako taký. Krajina sa možno obáva, že podľa systému hlasovania, ako ho navrhoval pôvodný text ústavnej zmluvy, by nebolo ničím výnimočným, keby sa Poľsko ocitalo skôr v koalícii s malými, ako s veľkými krajinami. Autori ale poukazujú na to, že od roku 2004, kedy sa Únia rozšírila, Poľsko malo v Rade podobný počet hlasov ako Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk » Taliansko Taliansko patrí medzi zakladajúcich členov Európskej únie. Je členom skupiny G-8 a do eurozóny vstúpilo už pri jej vznikuviac na www.EuropskaUnia.sk » Grécko Grécko vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji - po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74) a až potom vytvorenie parlamentnej demokracie.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Belgicko Belgicko je jednou z najhustejšie osídlených krajín s najhustejšou cestnou sieťou v Európe. V hlavnom meste Belgicka, Bruseli, sídli väčšina inštitúcií EÚ, ale aj medzinárodné organizácie, napríklad NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk » viac na www.EuropskaUnia.sk »- teda dve veľké a dve malé krajiny. Vzhľadom na túto skutočnosť je podľa analýzy zložité pochopiť postoj tejto krajiny k systému druhej odmocniny ako takému.

Analýza z dielne CEPS sa v závere pokúša o definovanie kompromisu. K pôvodnému systému hlasovania, ako ho navrhoval text ústavnej zmluvy, by bolo možné pridať istú bezpečnostnú klauzulu, ktorá by za určitých okolností umožňovala spätne prepočítať hlasy podľa systému druhej odmocniny. Ak by bol výsledok hlasovania rozdielny, navrhovaná legislatíva by nebola prijatá ihneď. Autori navrhujú, že v takomto prípade by sa mohol návrh vrátiť opätovne na prediskutovanie do Rady. Táto klauzula by mohla mať obmedzenú dobu účinnosti a expirovala by v tom prípade, ak by bola počas tohto času využívaná len zriedkavo.

tejto linke