Ak majú pravidlá hlasovania jasný efekt, ktorý možno navyše jednoducho zmerať na spôsobe rozloženia ziskov z rozpočtu EÚ, potom je pravdepodobné, že otázka hlasov dominuje ostatným dôležitým témam. Takýto pohľad môže vysvetliť napríklad aj postoj Poľska, ktoré silne namieta voči posunu súčasného systému hlasovania a prerozdelenia hlasov v Rade podľa Zmluvy z Nice k systému hlasovania dvojitou väčšinou.

Systém hlasovania, ktorý navrhovala ústavná zmluva, pochádzal z pera Giscarda d’ Estainga, ktorý o ňom rozhodoval takmer bez verejného pripomienkovania. Nové členské krajiny, ako napríklad Poľsko Poľsko je jednou z krajín Strednej a Východnej Európy, ktorá sa zaraďuje k post-komunistickým. Do EÚ vstúpilo spoločne s ďalšími 9 krajinami regiónu (vrátane Slovenska) v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk » boli v miestnosti prítomné, ale nemali právo ovplyvniť dosiahnutie konsenzu.

Autor argumentuje, že pravidlá hlasovania vskutku zavážia - existuje zreteľná pozitívna závislosť medzi mocou na osobu a ziskom na osobu. Tvrdí to na základe analýzy alokácie rozpočtu EÚ. Finančné prostriedky pokladá za pozorovateľný a kvantifikovateľný indikátor moci. Ako príklad uvádza Luxembursko Luxembursko patrí medzi zakladajúcich členov EÚ, už počas druhej svetovej vojny (1944) vytvorila exilová vláda s Belgickom a Holandskom združenie Benelux.viac na www.EuropskaUnia.sk » ktoré je najbohatším štátom a zároveň poberá príjem z rozpočtu EÚ v najvyššej hodnote v prepočte na jedného obyvateľa.

Veľká Británia Veľká Británia je zakladajúcim členom NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk » členom G-8, stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, členom EHS sa stala až v 70. rokoch.viac na www.EuropskaUnia.sk »je národom, ktorý spomedzi starej EÚ-15 poberá najmenej prostriedkov zo spoločného rozpočtu v prepočte na hlavu. Výskum poukazuje, že je zároveň aj jednou z krajín, ktoré disponujú najnižším podielom hlasu v Rade na jedného obyvateľa. Zaujímavosťou je, že krajiny, ktoré pristúpili k EÚ v roku 1995, teda Rakúsko Neskorý vstup do EÚ bol výsledkom špecifického postavenia krajiny počas druhej svetovej vojny. Na základe dohody veľmocí, ktoré Rakúsko okupovali v rokoch 1945-55, bolo nezávislé Rakúsko vyhlásené za "trvalo neutrálne". viac na www.EuropskaUnia.sk » Fínsko Fínsko vstúpilo do EÚ pomerne neskoro - počas studenej vojny mu jeho pozícia "medzi dvoma blokmi" neumožňovala aktívne vstupovať do integračného procesu vo vtedajšej západnej Európe. viac na www.EuropskaUnia.sk »a Švédsko Švédsko sa zapojilo do európskej integrácie až v 90. rokoch a po intenzívnych vnútropolitických diskusiách.viac na www.EuropskaUnia.sk » sú ďaleko pod priemerom podielu na moci a príjmoch v porovnaní s pôvodnou EÚ-12.

Približne 80% rozhodnutí prijatých v Rade je schválených systémom hlasovania kvalifikovanou väčšinou. Autor sa domnieva, že jednotlivé krajiny s hlasmi obchodujú, teda vymieňajú podporu menšinových záujmov za podporu tých väčšinových. Bladwin tvrdí, že občania členských krajín získavajú na tom, ak prostriedky rozpočtu EÚ putujú do ich regiónov. Preto je v záujme národných politikov, aby sa pričinili v Rade o presmerovanie transferu financií práve na svoje voličské teritórium.

Autor v závere poukazuje na fakt, že Poľsko v rokovaniach o novej Zmluve bojuje za viac ako len hrdosť. Teda tým, ktorí tvrdia, že otázka hlasovania nie je až tak podstatná, predkladá Baldwin vysvetlenie, že v konečnom dôsledku opak môže byť pravdou.

tejto linke