Pozadie

Ani so skorého sobotňajšieho rána sa nepodarilo lídrom EÚ nájsť dohodu o podobe finančnej perspektívy na roky 2007-2013. Väčšina pozorovateľov sa zhoduje, že zlyhanie spôsobil hlavne konflikt „bohatých“ členských krajín - Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk »nesúhlasilo s výraznou reformou Spoločnej poľnohospodárskej politiky a Británia nebola ani na poslednú chvíľu ochotná pristúpiť na kompromis, ktorým by sa obmedzil jej rabat - peniaze, ktoré sú jej každý rok vyplácané naspäť zo spoločného rozpočtu.

Otázky

Nové členské krajiny mali veľký záujem na tom, aby sa dohodu podarilo dosiahnuť. Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »úplne súhlasilo s predloženým návrhom rozpočtu. Znamenal totiž, že pri celkových výdajmi výdavkoch únie 870 miliárd eur, budeme až do roku 2014 z rozpočtu dostávať viac, ako doňho vkladať - ročne až 1,5 miliardy eur.

Nové členské krajiny a Slovensko sa pokúsili na poslednú chvíľu zachrániť kompromis návrhom, že sa vzdajú časti príspevkov. Premiér Dzurinda po rokovaniach povedal: „Keď sme sa dozvedeli, že chýba asi miliarda, navrhol som, aby sme sa poskladali. Boli sme ochotní prispieť na to, aby boli spokojní aj tí, ktorí spokojní nie sú.“ Nepomohlo a neprešiel ani návrh premiéra Dzurindu, aby sa ešte do konca luxemburského predsedníctva (do 1. júla 2005) zvolal mimoriadny Summit Označenie „summit“ sa vzťahuje na zasadania Európskej rady, ktoré sa konajú minimálne raz za pol roka, spravidla však štyrikrát ročne.viac na www.EuropskaUnia.sk »

Slovensko sa, rovnako ako iné nové členské krajiny, chce vyhnúť rozpočtovému provizóriu a dúfa, že Britské Predsedníctvo Úlohou predsedníckej krajiny je predovšetkým organizovať prácu Rady v jej jednotlivých konfiguráciách a reprezentovať Úniu navonok. Poradie predsedníctiev bolo naposledy určené Rozhodnutím Rady z 1. januára 2007. podľa neho by Slovensko malo prebrať túto funkciu v druhej polovici roku 2016.viac na www.EuropskaUnia.sk »začne budovať na tom, čo sa už podarilo Luxemburskému. Po neúspešnom summite preto premiér vyhlásil: „Chceme dosiahnuť dohodu za britského predsedníctva.“ Mnohí komentátori však upozorňujú, že je to nereálne.

Pozície

Prezident Ivan Gašparovič vyhlásil, že „únia nie je v kríze, ktorá by sa nedala prekonať“. Terajšia situácia bude podľa neho viesť k spomaleniu niektorých jej aktivít vrátane ďalšieho rozširovania.

Premiér Mikuláš Dzurinda na margo hľadania „vinníka“ neúspechu summitu povedal: „Nechcem plytko viniť ani (britského premiéra) Blaira, ani (holandského premiéra) Balkenendeho.“. Dodal však, že nedosiahnutie dohody o rozpočte je zlým signálom pre občanov a varoval, že aj keď nechce „dramatizovať“, situácia je vážna: „Naša nezhoda môže mať hlbšie dôsledky, ako sa na prvý pohľad môže zdať.“

Prvý podpredseda vládnej strany ANO Ľubomír Lintner vyhlásil, že najbližšie roky ukážu reálnosť idei zjednotenia Európy: „Otázka zjednotenia Európy sa ukazuje zložitejšia, ako sa možno zdala lídrom.“ Podľa Lintnera sa zabrzdí aj proces rozširovania únie.

Predseda SMK Béla Bugár si myslí že nedohoda vyvoláva nedôveru. Situácia je podľa neho vážna, nechce ju však nenazývať krízou. „Závisí od každého člena, hlavne od tých starých členských krajín, aby veľmi rozvážnym príspevkom umožnili preklenúť túto situáciu.“ Podľa Bugára sa negatívny vplyv na Slovensko prejavuje hlavne v objeme prostriedkov, ktoré z EÚ dostávame. Spochybnil aj ďalšie rozširovanie EÚ, pokiaľ sa nevyriešia veci, ktoré dnes spôsobujú problémy: „...každé rozširovanie fakticky len pridáva ďalší problém. To znamená, že pokiaľ nedôjde k dohode, nedá sa očakávať, že dôjde k ďalšiemu rozširovaniu.“

Podpredseda KDH a minister vnútra Vladimír Palko v relácii televízie TA3 v nedeľu vyhlásil, že v kríze nie je Európska únia, ale hlavný politický prúd, ktorý presadzoval prijatie európskej ústavnej zmluvy. Ústavnú zmluvu považuje za mŕtvy projekt, čo privítal, nedohodu lídrov na rozpočte EÚ pre roky 2007-2013 sa však podľa neho odstrániť podarí.

Europoslankyňa Monika Beňová (Smer-SD / Strana európskych socialistov) prirovnala v tej istej relácii momentálnu situáciu v Európskej únii k sínusoide a vyslovila nádej, že napriek momentálnemu útmu sa proces ratifikácie definitívne neskončil. Na rozdiel od Palka však považuje nedohodu o finančnej perspektíve za dramatickejšiu. „Začínajú sa presadzovať národné egoizmy,“ poznamenala a citovala pri tom neústupčivosť Veľkej Británie. Aj Beňová sa pripojila ku skepse ohľadom rozširovania, keď povedala, že jeho poračovanie nie je momentálne „na programe dňa“.